Užitočné odkazy
Príhovor predsedníčky vlády Ivety Radičovej na svetovom kongrese IPI v Bratislave
Dámy a páni,
je pre mňa veľkou cťou stretnúť sa s vami, hovoriť s vami a odpovedať vám na zopár otázok, dúfam, že budem poznať odpovede. Ďakujem za pozvanie a tiež za predstavenie, je to pravda, my sme priatelia, a urobím všetko preto, aby ste túto vetu mohli povedať aj po štyroch rokoch. Priatelia vždy hovoria pravdu a ja očakávam, že tak, ako v minulosti, tak aj dnes, počas tohto obdobia je najdôležitejšie byť otvorený a povedať priamo mne: Iveta, čo to robíte? Prestaňte!
Ešte raz, vitajte v Bratislave, hlavnom meste Slovenska. Som nesmierne hrdá, že vaša konferencia sa koná v Bratislave a vo Viedni. Teraz ste na opačnej strane rieky Dunaj a nie je to nič zvláštne. Ale ja si pamätám, že pred dvadsiatimi rokmi neexistovala možnosť cestovať z Bratislavy do Viedne. Spomínam si na moju prvú návštevu v slobodnom svete na druhej strane rieky Dunaj, prechádzali sme spolu s priateľmi cez hranice do prvého mesta v tzv. západnej časti Európy, do Hainburgu a mali sme pocit, že je to niečo neuveriteľné. Potom som prvýkrát navštívila Viedeň a o krátky čas na to, v apríli 1990 prebehla moja prvá návšteva Veľkej Británie, kde som absolvovala postdoktorálne štúdium na univerzite v Oxforde. Pamätám si na moje prvé stretnutie s touto skutočne odlišnou kultúrou, pretože jedna vec je študovať jazyk, kultúru a čítať o krajine, ale úplne odlišné je rozumieť krajine, rozumieť politickej kultúre, byť vtiahnutý do skutočného života v krajine, a najdôležitejšou skúsenosťou pre mňa bolo, že som začala rozumieť do hĺbky tomu, čo v skutočnosti znamená domov.
V súčasnosti cestujeme, máme informácie, môžeme sledovať rôzne médiá a máme viaceré možnosti ako si vymieňať naše poznatky, ako viesť dialóg. Môžeme sa navzájom učiť čo to znamená demokracia a to je najťažší predmet. Kritériá a hodnoty ako solidarita, tolerancia a demokracia sa snažíme prehlbovať a zavádzať do nášho každodenného života. A v tejto oblasti je veľmi dôležité postavenie médií. Ste dôležitý pilier demokratizácie každej spoločnosti. Každý svoj deň zvyčajne začínam s vami. Na stole mám kávu a noviny. Prepáčte, ale potrebujem sa ich dotýkať. Potrebujem počuť ten zvuk, ktorý vydávajú, keď prevraciam strany a potrebujem každý deň cítiť vôňu nových novín. Najviac ale potrebujem vidieť ich úpravu, veľkosť titulkov, kde je názov, čo je okolo neho, aká fotka je pri ňom, čo je pod fotografiou napísané, aký typ správy je na tej - ktorej strane. Môj deň sa zvyčajne končí pozeraním internetu. Prirodzene. Chcem mať rýchle, krátke, stručné informácie, byť v centre diania, rozumieť, o čo ide.
Keď robíme rozhodnutie, hlavnú úlohu hrajú naše emócie, nie rozum a vy to viete. Preto rozhodujete o tom, ktorá správa v novinách alebo v rádiu bude prvá, druhá, či posledná, aký čas je na ňu využitý, či pôjde len o informáciu, alebo bude pri nej aj komentár, prípadne diskusia, kto ju bude prezentovať. To všetko je vaše rozhodnutie. Ja som len čitateľ a poslucháč. Niekedy, budem otvorená, je forma dôležitejšia ako obsah. Niekedy sa musíte rozhodnúť, či uprednostníte komerčný alebo verejný záujem. Som presvedčená, že tento boj medzi formou a obsahom, medzi komerčným a verejným záujmom je u vás stále prítomný a snažíte sa byť zodpovední a rozhodovať sa správne. Hovorím o vašom vnútornom boji medzi slobodou a zodpovednosťou. Dobrým príkladom je využívanie informácií z Iraku. Viem, že je to „niečo“, ak ich máte, ale ja sa len pýtam - použiť ich, je to skutočný verejný záujem, alebo naopak, je nebezpečné to urobiť kvôli dopadom na ľudské životy. Je to boj na jednej strane medzi tým mať informácie a na druhej strane zodpovednosťou. Viem, že to nie je jednoduché rozhodnutie. Viem, že ste zodpovední, a jediné, čo my môžeme urobiť, je žiadať vás, aby ste boli zodpovední stále. Pamätám si časy, kde najväčšími zásahmi do verejných informácií bola cenzúra. Komunistická ideológia figurovala vo všetkých médiách. Diktátorstvo jedného druhu informácií, manipulácia občanov, vôbec nijaká sloboda. V tom čase najzodpovednejšiu úlohu zohrávali tiež médiá - Hlas Ameriky, Rádio slobodná Európa, alebo rakúske televízie, ktoré mohla sledovať tá časť obyvateľstva Slovenska, ktorá bývala pri hraniciach s Rakúskom. Bol to veľmi dôležitý pilier budovania prvých náznakov demokracie v bývalom Československu, resp. v bývalom východnom bloku. Pamätám si cenzúru ako spôsob, ktorým mohli byť organizované naše súkromné životy. To bol dôvod, prečo sme žili v tzv. dvojitej morálke. Jednej morálke v súkromnej sfére a druhej prezentovanej navonok. Veta, ktorú sme hovorili deťom – takáto je pravda, ale nehovor to v škole, bola normálnou súčasťou našich životov.
Základom etiky je morálna spoločnosť, demokracia bez etiky nie je demokraciou. Môžete mať perfektne napísaný tlačový zákon, ale to nie je teraz prípad Slovenska, ... ale bude, sľubujem. Sú krajiny, kde je veľmi dobre napísaný tlačový zákon nevyhnutná podmienka na prácu novinárov, ale to nestačí. Iná sféra je etika a morálka. To je niečo, čo nemôžete vložiť do právneho systému. Závisí na našom vnímaní, čo je morálne a čo nie, čo je konflikt záujmov a čo nie, či je normálne niečo zverejniť a či nie je, čo všetko je vhodné na zverejnenie a čo už nie je. Je to všetko založené na princípoch ľudských práv. A vy ste tí, čo sa starajú o ľudské práva. Môžem uviesť jeden príklad - môj manžel pracoval v Slovenskom rozhlase ako humorista, a aj tam fungovala cenzúra. Raz mali krátky príbeh, veľmi dobrý, a meno riaditeľa v tomto príbehu bolo Vladimír Rusko. A cenzúra to zastavila a zmenila Rusko na Sovietsky zväz. To sa naozaj stalo. Tak si môžete predstaviť, aká fungovala a aká silná bola cenzúra v komunizme.
Po novembri 1989 bol najdôležitejšou vecou návrat k demokratickým princípom aj v mediálnej sfére, sloboda prejavu, ľudské práva. Už pred dvadsiatimi rokmi sme nastúpili na cestu k demokratickému svetu. Demokracia je ako láska, ak sa o ňu nestaráte, stratíte ju veľmi rýchlo. Nie je nevyhnutné, alebo bežné, že ak raz ustanovíte demokratické pravidlá hry, máte ich už navždy. Môžete ich veľmi rýchlo stratiť a opätovný návrat k demokratickým hodnotám je veľmi komplikovaný. Takže musíme spolu skutočne dávať pozor na veľmi krehkú dámu nazývanú demokracia.
Dôležitý odkaz pre nás je, že teraz sme pod vplyvom veľkého množstva informácií a máme nový spôsob zodpovednosti – ako ich triediť. Ktoré informácie sú skutočne dôležité a ktoré nie, ako organizovať systém informácií, a som si istá, že tu máme nové pravidlo, alebo zákon – čím viac informácií máte, tým viac subjektívnych rozhodnutí robíte, a to je dôvod, prečo vaša profesionálna príprava je dôležitejšia ako predtým, keď všetko bolo dané len jednou ideológiou. Vtedy to bolo veľmi ľahké.
Myslím, že teraz je vhodný čas a miesto povedať ďalšiu dôležitú vetu – chcem vyjadriť úctu novinárom, ktorí stratili životy , ktorí boli väznení, z dôvodu ich osobného boja za ľudské práva, novinárom, ktorí vykonávajú ich prácu vo veľmi nebezpečných krajinách, musíme byť na nich veľmi hrdí a nikdy na nich nezabudnúť. Odvaha je jednou z dôležitých vlastností pre vašu prácu. Bez odvahy vaša práca nie je dosť zmysluplná a profesionálna.
Môžem vám zaželať, aby politici, ktorí ráno čítajú vaše informácie, hovorili – áno, je to pravda. Alebo toto som skutočne nemal na mysli. Pardón, táto osoba skutočne nie je morálna a musím ju vymeniť. Kontrolujete nás a moje želanie je otvoriť noviny, počúvať rádio sledovať televíziu a povedať – dobrá práca aj z mojej strany. Nehádam sa s vami, ale niekedy si myslím, že ja som mala pravdu, že ja som na správnej strane. Ale verím, že budeme mať šancu viesť dialóg, ktorý nám dá priestor interpretovať naše myšlienky a naše rozhodnutia Naučili ste ma niečo dôležité - čo znamená slovo. Naučili ste ma vážiť slová, Myslím, že spôsob, ako zlepšovať demokraciu, slobodu, toleranciu a najdôležitejšiu vec, ľudské práva pre všetkých na tomto svete je vážiť slová. Máte silu to urobiť a ja vám v tom želám len úspech.
je pre mňa veľkou cťou stretnúť sa s vami, hovoriť s vami a odpovedať vám na zopár otázok, dúfam, že budem poznať odpovede. Ďakujem za pozvanie a tiež za predstavenie, je to pravda, my sme priatelia, a urobím všetko preto, aby ste túto vetu mohli povedať aj po štyroch rokoch. Priatelia vždy hovoria pravdu a ja očakávam, že tak, ako v minulosti, tak aj dnes, počas tohto obdobia je najdôležitejšie byť otvorený a povedať priamo mne: Iveta, čo to robíte? Prestaňte!
Ešte raz, vitajte v Bratislave, hlavnom meste Slovenska. Som nesmierne hrdá, že vaša konferencia sa koná v Bratislave a vo Viedni. Teraz ste na opačnej strane rieky Dunaj a nie je to nič zvláštne. Ale ja si pamätám, že pred dvadsiatimi rokmi neexistovala možnosť cestovať z Bratislavy do Viedne. Spomínam si na moju prvú návštevu v slobodnom svete na druhej strane rieky Dunaj, prechádzali sme spolu s priateľmi cez hranice do prvého mesta v tzv. západnej časti Európy, do Hainburgu a mali sme pocit, že je to niečo neuveriteľné. Potom som prvýkrát navštívila Viedeň a o krátky čas na to, v apríli 1990 prebehla moja prvá návšteva Veľkej Británie, kde som absolvovala postdoktorálne štúdium na univerzite v Oxforde. Pamätám si na moje prvé stretnutie s touto skutočne odlišnou kultúrou, pretože jedna vec je študovať jazyk, kultúru a čítať o krajine, ale úplne odlišné je rozumieť krajine, rozumieť politickej kultúre, byť vtiahnutý do skutočného života v krajine, a najdôležitejšou skúsenosťou pre mňa bolo, že som začala rozumieť do hĺbky tomu, čo v skutočnosti znamená domov.
V súčasnosti cestujeme, máme informácie, môžeme sledovať rôzne médiá a máme viaceré možnosti ako si vymieňať naše poznatky, ako viesť dialóg. Môžeme sa navzájom učiť čo to znamená demokracia a to je najťažší predmet. Kritériá a hodnoty ako solidarita, tolerancia a demokracia sa snažíme prehlbovať a zavádzať do nášho každodenného života. A v tejto oblasti je veľmi dôležité postavenie médií. Ste dôležitý pilier demokratizácie každej spoločnosti. Každý svoj deň zvyčajne začínam s vami. Na stole mám kávu a noviny. Prepáčte, ale potrebujem sa ich dotýkať. Potrebujem počuť ten zvuk, ktorý vydávajú, keď prevraciam strany a potrebujem každý deň cítiť vôňu nových novín. Najviac ale potrebujem vidieť ich úpravu, veľkosť titulkov, kde je názov, čo je okolo neho, aká fotka je pri ňom, čo je pod fotografiou napísané, aký typ správy je na tej - ktorej strane. Môj deň sa zvyčajne končí pozeraním internetu. Prirodzene. Chcem mať rýchle, krátke, stručné informácie, byť v centre diania, rozumieť, o čo ide.
Keď robíme rozhodnutie, hlavnú úlohu hrajú naše emócie, nie rozum a vy to viete. Preto rozhodujete o tom, ktorá správa v novinách alebo v rádiu bude prvá, druhá, či posledná, aký čas je na ňu využitý, či pôjde len o informáciu, alebo bude pri nej aj komentár, prípadne diskusia, kto ju bude prezentovať. To všetko je vaše rozhodnutie. Ja som len čitateľ a poslucháč. Niekedy, budem otvorená, je forma dôležitejšia ako obsah. Niekedy sa musíte rozhodnúť, či uprednostníte komerčný alebo verejný záujem. Som presvedčená, že tento boj medzi formou a obsahom, medzi komerčným a verejným záujmom je u vás stále prítomný a snažíte sa byť zodpovední a rozhodovať sa správne. Hovorím o vašom vnútornom boji medzi slobodou a zodpovednosťou. Dobrým príkladom je využívanie informácií z Iraku. Viem, že je to „niečo“, ak ich máte, ale ja sa len pýtam - použiť ich, je to skutočný verejný záujem, alebo naopak, je nebezpečné to urobiť kvôli dopadom na ľudské životy. Je to boj na jednej strane medzi tým mať informácie a na druhej strane zodpovednosťou. Viem, že to nie je jednoduché rozhodnutie. Viem, že ste zodpovední, a jediné, čo my môžeme urobiť, je žiadať vás, aby ste boli zodpovední stále. Pamätám si časy, kde najväčšími zásahmi do verejných informácií bola cenzúra. Komunistická ideológia figurovala vo všetkých médiách. Diktátorstvo jedného druhu informácií, manipulácia občanov, vôbec nijaká sloboda. V tom čase najzodpovednejšiu úlohu zohrávali tiež médiá - Hlas Ameriky, Rádio slobodná Európa, alebo rakúske televízie, ktoré mohla sledovať tá časť obyvateľstva Slovenska, ktorá bývala pri hraniciach s Rakúskom. Bol to veľmi dôležitý pilier budovania prvých náznakov demokracie v bývalom Československu, resp. v bývalom východnom bloku. Pamätám si cenzúru ako spôsob, ktorým mohli byť organizované naše súkromné životy. To bol dôvod, prečo sme žili v tzv. dvojitej morálke. Jednej morálke v súkromnej sfére a druhej prezentovanej navonok. Veta, ktorú sme hovorili deťom – takáto je pravda, ale nehovor to v škole, bola normálnou súčasťou našich životov.
Základom etiky je morálna spoločnosť, demokracia bez etiky nie je demokraciou. Môžete mať perfektne napísaný tlačový zákon, ale to nie je teraz prípad Slovenska, ... ale bude, sľubujem. Sú krajiny, kde je veľmi dobre napísaný tlačový zákon nevyhnutná podmienka na prácu novinárov, ale to nestačí. Iná sféra je etika a morálka. To je niečo, čo nemôžete vložiť do právneho systému. Závisí na našom vnímaní, čo je morálne a čo nie, čo je konflikt záujmov a čo nie, či je normálne niečo zverejniť a či nie je, čo všetko je vhodné na zverejnenie a čo už nie je. Je to všetko založené na princípoch ľudských práv. A vy ste tí, čo sa starajú o ľudské práva. Môžem uviesť jeden príklad - môj manžel pracoval v Slovenskom rozhlase ako humorista, a aj tam fungovala cenzúra. Raz mali krátky príbeh, veľmi dobrý, a meno riaditeľa v tomto príbehu bolo Vladimír Rusko. A cenzúra to zastavila a zmenila Rusko na Sovietsky zväz. To sa naozaj stalo. Tak si môžete predstaviť, aká fungovala a aká silná bola cenzúra v komunizme.
Po novembri 1989 bol najdôležitejšou vecou návrat k demokratickým princípom aj v mediálnej sfére, sloboda prejavu, ľudské práva. Už pred dvadsiatimi rokmi sme nastúpili na cestu k demokratickému svetu. Demokracia je ako láska, ak sa o ňu nestaráte, stratíte ju veľmi rýchlo. Nie je nevyhnutné, alebo bežné, že ak raz ustanovíte demokratické pravidlá hry, máte ich už navždy. Môžete ich veľmi rýchlo stratiť a opätovný návrat k demokratickým hodnotám je veľmi komplikovaný. Takže musíme spolu skutočne dávať pozor na veľmi krehkú dámu nazývanú demokracia.
Dôležitý odkaz pre nás je, že teraz sme pod vplyvom veľkého množstva informácií a máme nový spôsob zodpovednosti – ako ich triediť. Ktoré informácie sú skutočne dôležité a ktoré nie, ako organizovať systém informácií, a som si istá, že tu máme nové pravidlo, alebo zákon – čím viac informácií máte, tým viac subjektívnych rozhodnutí robíte, a to je dôvod, prečo vaša profesionálna príprava je dôležitejšia ako predtým, keď všetko bolo dané len jednou ideológiou. Vtedy to bolo veľmi ľahké.
Myslím, že teraz je vhodný čas a miesto povedať ďalšiu dôležitú vetu – chcem vyjadriť úctu novinárom, ktorí stratili životy , ktorí boli väznení, z dôvodu ich osobného boja za ľudské práva, novinárom, ktorí vykonávajú ich prácu vo veľmi nebezpečných krajinách, musíme byť na nich veľmi hrdí a nikdy na nich nezabudnúť. Odvaha je jednou z dôležitých vlastností pre vašu prácu. Bez odvahy vaša práca nie je dosť zmysluplná a profesionálna.
Môžem vám zaželať, aby politici, ktorí ráno čítajú vaše informácie, hovorili – áno, je to pravda. Alebo toto som skutočne nemal na mysli. Pardón, táto osoba skutočne nie je morálna a musím ju vymeniť. Kontrolujete nás a moje želanie je otvoriť noviny, počúvať rádio sledovať televíziu a povedať – dobrá práca aj z mojej strany. Nehádam sa s vami, ale niekedy si myslím, že ja som mala pravdu, že ja som na správnej strane. Ale verím, že budeme mať šancu viesť dialóg, ktorý nám dá priestor interpretovať naše myšlienky a naše rozhodnutia Naučili ste ma niečo dôležité - čo znamená slovo. Naučili ste ma vážiť slová, Myslím, že spôsob, ako zlepšovať demokraciu, slobodu, toleranciu a najdôležitejšiu vec, ľudské práva pre všetkých na tomto svete je vážiť slová. Máte silu to urobiť a ja vám v tom želám len úspech.
