Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky sa zúčastnil Európskeho rómskeho summitu v Bruseli.

Tlačová správa

Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity sa dňa 16.septembra 2008 zúčastnil Európskeho rómskeho summitu v Bruseli, ktorý sa konal pod záštitou predsedu EK J. M. Barrosa a FR PRES. Cieľom summitu bolo podporiť záväzok k riešeniu konkrétnych problémov a vytvoriť lepšie predpoklady pre chápanie situácie Rómov v celej Európe. Na summite sa stretlo viac ako 500 zástupcov inštitúcií Európskej únie, národných vlád a parlamentov a zástupcov občianskej spoločnosti vrátane rómskych organizácií.

Summit otvoril predseda Európskej komisie J. M. Barroso. Vo svojom príspevku uviedol, že napriek úsiliu riešiť problém rómskej menšiny, Rómovia stále predstavujú najväčšiu etnickú skupinu, ktorá čelí extrémnej chudobe, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii na území EÚ. Väčšia časť tejto populácie žije v podmienkach, ktoré sú v 21. storočí neprijateľné.

Situácia je podľa Barrosa alarmujúca najmä pre mladých a považuje ju za stratu pre ľudí – občanov Európskej únie a stratu v rámci možnosti plnenia cieľov Lisabonskej stratégie. 77% Rómov si myslí, že je nevýhodné byť Rómom, čo je viac ako v prípade ľudí so zdravotným postihnutím (71%). Vo väčšinovej spoločnosti prevládajú predsudky a stereotypy. Počas príspevku predsedu Európskej komisie sa v publiku postavilo niekoľko účastníkov summitu s tričkami s nápisom „AGAINST ETHNIC PROFILING“ (reakcia mimovládnych organizácií na opatrenia zavedené vládou Talianska). Predseda Európskej komisie ich podporil vyjadrením, že s nápisom na tričkách súhlasí a stigmatizáciu Rómov odmieta. Začiatkom júla 2008 Európska komisia predstavila nový sociálny balík, ktorého časť sa týka aj riešenia problému Rómov. J.M.Barroso vyzval k väčšej aktivite štátnych orgánov, ale aj k väčšej aktivite samotných Rómov. Podľa EK si práva každého jednotlivca vyžadujú najvyššiu ochranu. Rómovia v dôsledku sociálneho vylúčenia nezačínajú na rovnakej úrovni ako väčšinové obyvateľstvo (napr. v oblasti zamestnania alebo vo vzťahu k bývaniu).
J. M. Barroso zdôraznil potrebu zaviazať sa k ideálom rovnosti, potrebe aktívnej podpory vzdelávania a legitímnej podnikateľskej činnosti. Kompetencie v oblasti riešenia rómskej otázky sú tak na úrovni EÚ ako aj na úrovni ČŠ. Opatrenia na úrovni EÚ majú legislatívny (smernice o rovnakom zaobchádzaní) alebo finančný charakter (štrukturálne fondy). Pre úspech opatrení je nevyhnutný lokálny aspekt a zaangažovanosť na všetkých úrovniach – od úrovne EÚ až po miestnu úroveň. Predseda EK označil summit za príležitosť pre zvýšenie povedomia o potrebe riešiť problém rómskeho obyvateľstva. Uviedol, že pri riešení tohto problému je nutné zamerať sa tak na jeho analýzu ako aj na realizáciu riešení. Zdôraznil svoju osobnú zaangažovanosť na riešení tejto problematiky

G. Soros, predseda Inštitútu otvorenej spoločnosti hovoril o neprijateľných podmienkach, v akých žije rómske obyvateľstvo a o stereotypoch a predsudkoch. Po zhoršení ich situácie v nových ČŠ a na Balkáne (po prechode týchto krajín na trhovú ekonomiku) Rómovia migrujú na západ, čo vyvoláva rastúce predsudky u väčšinového obyvateľstva týchto krajín. Odsúdil opatrenie talianskej vlády, ktoré označil za etnickú profiláciu a za prelomové označil rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (tzv. Ostrava case). Za úspech označil rastúci počet mladých vzdelaných Rómov, ktorí sa vedia obhájiť, čo považuje za prvý krok v lámaní predsudkov a k zmene stereotypov. Dekádu začleňovania rómskej populácie 2005-2015 považuje za dobrý základ. Jej pokračovanie si však bude vyžadovať podporu ČŠ a EK. Štrukturálne fondy EÚ označil za hlavný motor zachovania dekády, nakoľko „nútia“ národné vlády k podávaniu správ o pokroku tejto oblasti. Európska platforma pre začlenenie Rómov (ktorú vo svojom príspevku spomínal J. M. Barroso) by mohla byť vhodným pokračovaním Dekády.

V rámci panelu na najvyššej úrovni zaznel aj príspevok komisára J. Figeľa, v ktorom uviedol, že medzikultúrny dialóg by mal byť štandardom a nie výnimkou. Diverzita v Európe rastie a preto je potrebné usilovať sa o spolužitie v diverzite, čo si vyžaduje zvyšovanie povedomia o iných kultúrach. Pripomenul tiež myšlienku Jeana Monneta „Netvoríme koalície štátov, ale zjednocujeme ľudí“. Rómska kultúra je európskou kultúrou a ako taká by mala byť nevyhnutnosťou a nie luxusom. J. Figeľ uviedol, že koncom roka by mala byť pripravená európska stratégia na podporu medzikultúrneho dialógu.

Časť účastníkov summitu odišla zo sály pri príspevku zástupkyne talianskej vlády Eugenie Marie Roccella, na protest proti opatreniu Talianskej vlády, ktorá zaviedla odoberanie odtlačkov prstov Rómom.

Niekoľkí panelisti poukázali na nedostatok štatistických údajov o Rómoch, čo sťažuje vytváranie vhodných politických nástrojov na riešenie ich situácie. Niekoľkí rómski panelisti uviedli, že by sa Rómovia ako skupina mali skôr zviditeľňovať svojou výnimočnou kultúrou a že je potrebná zaangažovanosť a zdieľanie zodpovednosti samotných Rómov. A. Ürmös z maďarského ministerstva práce a sociálnych vecí uviedol, že pri udeľovaní príspevkov z eurofondov napríklad na školy či kultúrne zariadenia skúmajú aj prítomnosť rómskej menšiny a existenciu plánu danej lokality na ich začlenenie.

Na záver panelu s názvom „Politiky, ktoré fungujú – pozitívny prístup k začleneniu“ predniesla svoj príspevok ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny E. Tomanová. S odvolaním sa na príspevok predsedu Európskeho fóra Rómov a kočovníkov
R. Kawczynskeho (ktorý hovoril o tom, že žiadna z realizovaných politík nefunguje) spomenula opatrenia vlády SR pripravené a pripravované v legislatívnej oblasti, ktoré sú prosociálne a proaktívne a prispejú k zvýšeniu životnej úrovne Rómov. Spomenula tiež štandardizáciu rómskeho jazyka na Slovensku a komplexný prístup uplatňovaný pri využívaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov a vyzvala Rómov k spoločnému riešeniu problémov.

Bratislava 16.septebra 2008