Tlačová správa - Seminár "Rómovia a ich miesto v slovenskej spoločnosti"

Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity pripravil 23.januára 2002 v Bratislave seminár pre pracovníkov mediálnych odborov na ministerstvách a štátnych úradoch s názvom Rómovia a ich miesto v slovenskej spoločnosti.
Jeho cieľom bolo podľa splnomocnenkyne Kláry Orgovánovej zlepšiť
informovanosť týchto ľudí a tak zlepšiť komunikáciu a spoluprácu so
sekretariátom.

Sociologička Iveta Radičová pred prítomnými povedala, že "časť Rómov na
Slovensku žijúcich v segregovaných osadách nedosahuje ani zákonom
definovanú hranicu chudoby a porušujú sa tak ich základné ľudské práva".
Základné životné podmienky sú štátom definované ako jedno teplé jedlo
denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Chudoba u Rómov z osád podľa nej
znamená počet ľudí na jednu posteľ a počet teplých jedál do týždňa.

Segregovaní Rómovia žijúci v absolútnej chudobe sú úplne vylúčení z
majoritnej spoločnosti vo všetkých smeroch. "Práva občanov môžme rozdeliť
na sociálne, ekonomické, politické a občianske. Táto skupina Rómov nemôže
uplatňovať ani jedno z nich a nastáva stav ich závislosti od zvyšku
spoločnosti", povedala na seminári Radičová. Rómovia, ktorých situácia je
najhoršia, sú "postihnutí" dvojnásobne, pretože ich komunita žije v
oblasti, kde je celková chudoba aj u ostatného obyvateľstva.

Zlú situáciu Rómov v SR sa roky snaží riešiť vláda, tretí sektor aj
zahraničné inštitúcie. Množstvo vynaložených prostriedkov však neprinieslo
za tie roky žiadne veľké ovocie. Problém Radičová vidí predovšetkým v
nespolupráci a nekoordinácii jednotlivých aktivít. Riešením by podľa jej
slov bolo zriaďovanie akýchsi konzorcií, v rámci ktorých by spolupracovali
reprezentanti štátnej správy a samosprávy, školstva, zdravotníctva, cirkev
a samotní Rómovia. "Problémy by sa dali riešiť, ak by boli projekty
zamerané v jednom okamihu na všetky generácie v osade. Treba zaktivizovať
každého člena tamojšieho spoločenstva, nenechávať nikoho vylúčeného z
participácie na zmenách a rozvoji vlastnej komunity", domnieva sa šéfka
nadácie S.P.A.C.E. Radičová.

Ďalšiu chybu vidí aj v tom, že sa buď robia projekty zamerané na príliš
veľkú alebo príliš malú skupinu obyvateľstva. Projekty treba robiť aj malé
aj veľké, no iba ich spájanie a koordinácia môže byť zárukou úspechu,
domnieva sa. Kritiku vzniesla aj smerom k donorom, ktorí radšej dávajú po
menej peňazí na viacej miest a ďalej sa už nezaujímajú o výsledky a
úspešnosť jednotlivých projektov.

Vzdialenosť medzi majoritnou spoločnosťou a rómskym etnikom žijúcim v
osadách sa prehlbuje vinou oboch strán. "Odbory sociálnych vecí sa zmenili
na pokladne vyplácajúce dávky sociálnej pomoci. Nie je normálne, aby na
terénnu sociálnu prácu nebol nikto zamestnaný. Okrem dvoch sociálnych
pracovníkov som za dobu, čo osady navštevujem, som nestretla žiadnych
iných a na úradoch teda rozhodujú o niečom, čo nepoznajú", hovorí
Radičová. Množstvo pracovníkov týchto odborov sú podľa nej čistí rasisti
aj kvôli bezmocnosti, bezvýchodiskovosti a neriešiteľnosti situácie.
Radičová pozná len troch kňazov, ktorí pracujú s komunitou v rómskych
osadách. "Nemáme odlúčenosť cirkvi od štátu, platme ju z našich daní a
preto budeme aj od nej očakávať kroky smerom k Rómom. No rasizmus je aj
tam, kde by vôbec nemal byť, teda medzi kňazmi".

Rómovia sú dlhodobo považovaní za neprispôsobivých, nepolepšiteľných a sú
im prisudzované asociálne vlastnosti. Historička zo Slovenskej akadémie
vied Anna Jurová na seminári reagovala: "V roku 1947 sa vykonal súpis
Rómov, na základe ktorého sa zistilo, že veľká väčšina Rómov skutočne
pracovalo. Tento fakt bol pre spoločnosť prekvapujúci. Historicky je
dokázateľné, že toto etnikum bolo za posledných sto rokov urážané a
znevažované". Podľa nej nie je pravdou, že rómske osady sú nelegálne kvôli
nevysporiadanosti pozemkov. V komunizme totiž platila vyhláška, podľa
ktorej predsedovia Miestnych nárdných výborov rozhodovali o tom, kde osady
budú stáť.

Na seminári sa zúčastnilo takmer 40 zástupcov ministerstiev, Úradu vlády
SR, štátnych aj mimovládnych inštitúcií. Rómsku problematiku rozobrali
prednášajúci nielen z hľadiska sociologického, historického, o rasizme a
xenofóbii prítomným rozprával advokát a kandidát na ombusmana Ján Hrubala.
Mýty a fakty o menšinách rozoberal Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné
otázky, vývojom vzťahu Rómov a nerómov sa zaoberal Dušan Ondrušek z PDCS z
Bratislavy a o špecifikách komunikácie s rómskou menšinou hovorila Helena
Stöhrová z pražskej PDCS. Účastníci seminára sa mohli porozprávať aj s
prvým a jediným rómskym televíznym spravodajcom na Slovensku Ivanom
Hriczkom, rómskou novinárkou Denisou Havrľovou a jediným rómskym poradcom
prednostu na Okresnom úrade v Spišskej Novej Vsi Petrom Pollákom.

Anna Kotúčková, redaktorka TASR