List faktov

Atlas rómskych komunít

Zadávateľ výskumu:

Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity

Inštitúcie spolupracujúce na realizácii výskumu:

S.P.A.C.E. – Centrum pre analýzu sociálnej politiky, n.o.
Inštitút pre verejné otázky
KCPrO – Krajské centrum pre rómske otázky v Prešove

Výskum finančnej podporili:

Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z grantovej schémy
Kanadská medzinárodná rozvojová agentúra
Svetová banka

Prečo sa výskum realizoval?

Žiadna vládna či lokálna politika nemôže byť úspešná bez základnej vedomosti o štruktúre, charaktere, životnom štýle, participácii, atď. občanov v rómskych osídleniach. Poznanie celkového rozloženia rómskych komunít na Slovensku spolu s identifikáciou základných problémov jednotlivých komunít je predpokladom pre prijatie konkrétnych rozhodnutí: vlády SR, regionálnych a miestnych samospráv, mimovládnych organizácií.

Aká bola cieľová skupina výskumu?

Rómska komunita bola definovaná ako skupina ľudí, ktorú majorita subjektívne definuje ako Rómov na základe antropologických znakov, kultúrnej príslušnosti, spôsobu života – životného štýlu, životného priestoru a rovnako subjektívne vníma túto skupinu ako odlišnú, a to v pozitívnom ako aj negatívnom zmysle.

Výsledky výskumu:

Počet Rómov žijúcich na Slovensku je podľa odborných demografických odhadov, ale rovnako aj podľa sociografického mapingu 320 tisíc. Z nich približne 60 percent žije integrovane v rozptyle medzi majoritnou populáciou. Zvyšných približne 40 percent žije v:

mestských alebo obecných koncentráciách,
osídleniach lokalizovaných na okraji obce/mesta
osídleniach, ktoré sú od obce/mesta priestorovo vzdialené, event. oddelené prírodnou alebo umelou bariérou (potok, železnica, cesta...).

Zjednodušene platí, že čím ďalej sa osídlenie od materskej obce/mesta nachádza tým horšia je kvalita života v ňom, pretože existujú osídlenia (na okraji obce alebo od obce vzdialené/oddelené bariérou), v ktorých je kvalita života vyššia ako v niektorých obecných či mestských koncentráciách.

V priebehu výskumu anketári navštívili 1 087 obcí alebo miest. V nich bolo identifikovaných 1 575 osídlení rôzneho typu, v ktorých žijú komunity majoritou vnímané ako rómske. V 772 obciach alebo mestách žijú tieto komunity integrovane v rozptyle medzi majoritnou populáciou.

Z hľadiska polohy osídlenia je možné zvyšné komunity rozdeliť na:

obecné a mestské koncentrácie (168),
osídlenia lokalizované na okraji obce/mesta (338)
osídlenia priestorovo vzdialené alebo oddelené prírodnou alebo umelou bariérou (281).

Zo všetkých osídlení môžeme považovať za segregované 149, to znamená, že tieto osídlenia sa nachádzajú na okraji alebo mimo obce/mesta, nemajú dostupný vodovod a podiel nelegálnych obydlí je vyšší ako 20 %.

Nasledujúce údaje popisujú stav v obecných a mestských koncentráciách, osídleniach lokalizovaných na okraji obce/mesta a osídleniach priestorovo vzdialených alebo oddelených prírodnou alebo umelou bariérou:

Z inžinierskych sieti je v týchto osídleniach najdostupnejšia elektrina (91% osídlení), najmenej dostupná je kanalizácia – takmer 81% rómskych osídlení nemá vôbec kanalizáciu. Možnosť napojenia sa na plyn a verejný vodovod je tiež pomerne nízka – plyn je nedostupný v 59% osídlení a vodovod v 37% osídlení. Podiel obydlí v rómskych osídleniach napojených na jednotlivé inžinierske siete:

na vodovod je napojených 39% obydlí,
len 13% obydlí využíva kanalizáciu,
plyn používa 15% obydlí a elektrinu 89%.

Prístupová cesta do osídlenia – 20% osídlení nemá asfaltovú prístupovú cestu. Najväčšiu časť osídlení, ktoré nemajú asfaltovú prístupovú cestu tvoria osídlenia, ktoré sú mimo obce/mesta.
Z hľadiska infraštruktúry bolo identifikovaných 46 osídlení, ktoré nemajú takmer žiadnu infraštruktúru, konkrétne nemajú vodovodov, kanalizáciu, plyn a nemajú ani asfaltovú prístupovú cestu. 12 osídlení zo spomínaného počtu 46 nemá ani len elektrinu. Väčšina týchto osídlení sa nachádza v Košickom a Prešovskom kraji. V týchto osídleniach má trvalý pobyt 6 355 obyvateľov.

Takmer 1/3 obydlí v rómskych osídleniach je nelegálna (sú to predovšetkým chatrče, unimobunky, nebytové budovy, ale aj domy). Najvyšší podiel nelegálnych obydlí (49%) je v osídleniach, ktoré sú mimo obce/mesta. Najčastejším typom nelegálnych obydlí sú chatrče, tie tvoria takmer 16% všetkých obydlí a býva v nich 14% obyvateľov rómskych osídlení. Najvyšší podiel obyvateľov bývajúcich v chatrčiach je opäť v osídleniach, ktoré sú mimo obce/mesta. Bývajúci v chatrčiach tvoria v týchto osídleniach 21% z celkového počtu obyvateľov týchto osídlení.