Proces štandardizácie rómskeho jazyka vyvrcholí v apríli medzinárodným seminárom o rómskom jazyku

Vyvrcholením dlhoročného procesu štandardizácie rómskeho jazyka bude medzinárodný seminár o rómskom jazyku, ktorý pripravuje Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) v apríli 2008.

Splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Anina Botošová po svojom nástupe do funkcie reorganizovala komisiu pre štandardizáciu rómskeho jazyka s cieľom definitívne zavŕšiť tento proces. ÚSVRK rokoval na rôznych úrovniach so Štátnym pedagogickým ústavom v Bratislave, UKF v Nitre, zástupcami Rómov ap. Na základe tejto iniciatívy sa v relatívne krátkom čase zrealizovalo množstvo pracovných aktivít. K najdôležitejším z nich patrí príprava akreditácie študijného programu Rómsky jazyk, literatúra a kultúra, ktorý plánuje realizovať UKF v Nitre v spolupráci s Ústavom romologických štúdií. Akreditačný spis bude Vedeckej rade fakulty predložený 5. februára t.r. Nový študijný program bude zaradený pod program Neslovanské jazyky.

Súčasne sa pripravuje II. vydanie Pravidiel rómskeho pravopisu, čo je jeden z dôležitých momentov procesu štandardizácie jazyka.

Expertmi pre zavŕšenie procesu štandardizácie rómskeho jazyka sú:

Ján Cangár, Stanislav Cina, Rastislav Pivoň, Ingrid Lukáčová, Eva Gašparová, František Godla, Jaroslav Balvín, Viliam Zeman, Ján Červenka, Anna Koptová, Gejza Adam, Erika Adamová, Irena Adamová, Viera Šándorová, Ján Hero, Magdaléna Kokyová, Zbynek Andrš, Peter Wagner.

Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity je koordinátorom a gestorom celého procesu.

Bratislava 28. 1. 2008

Príloha č. 1

Informácia pre médiá o východiskách pre rekodifikáciu rómskeho jazyka

Každá etnická skupina má svoju špecifickú komunikačnú symboliku, ktorú zdokonaľuje dopĺňa a čistí, aby sa ňou mohli jej príslušníci medzi sebou navzájom dorozumieť. Je ňou jazyk a kultúrne zvyklosti. Vďaka celoeurópskej tendencii zachovávať a rozvíjať jazyky menšín sa presadzuje názor, že každý jazyk je jedinečným kultúrnym bohatstvom, ktoré by sa malo ochraňovať a pestovať. Každý jazyk má schopnosť rozvíjať ľudské vedomie, vyjadrovať a sprostredkovávať ľudské poznatky, vedomosti a pocity.

Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa zvýšil záujem o rómčinu v radoch Nerómov, ale aj samotných Rómov, ktorí o jej pôvode vedia len málo. Po zmenách v roku 1989 začala vychádzať periodická aj neperiodická tlač a krásna literatúra aj v rómskom jazyku. Po založení Katedry rómskej kultúry pri Vysokej škole pedagogickej v Nitre sa začala vyučovať romistika a rómsky jazyk, divadlo Romathan používa rómčinu ako hlavný jazyk vo svojich predstaveniach, niektoré mimovládne organizácie začali organizovať kurzy rómskeho jazyka. V niektorých školách fungujú rómski asistenti učiteľov a častejšie sa rozpráva o možnosti zavedenia bilingválneho vyučovania pre rómske deti a používania rómčiny ako pomocného jazyka pri vyučovaní.

Slovenská rómčina je jedným z troch hlavných nárečí, ktorým hovoria Rómovia na území Slovenskej aj Českej republiky. Ďalším nárečím, ktorým hovoria Rómovia na juhu a juhozápade Slovenska a sporadicky aj v Čechách je tzv. ahi-dialekt, niekedy nazývaný tiež maďarský, ktorý je slovenskej rómčine pomerne blízky. Tretím nárečím rómčiny, s ktorým sa môžeme na území obidvoch štátov (ale aj inde vo svete) stretnúť, je nárečie tzv. olašských Rómov, ktoré má niektoré prvky spoločné s balkánskymi jazykmi, uchoval si však niektoré veľmi starobylé rysy. Slovenskou rómčinou hovorí zhruba 80-85% rómskeho obyvateľstva nielen na území Slovenska, ale aj v Českej republike.

Rómčina bola až donedávna iba jazykom hovorovým, bez písomnej normy. V posledných desaťročiach sa v rôznych krajinách začala konštituovať aj písomná norma, v niektorých prípadoch prišlo aj k jej kodifikácii.

U nás ku kodifikácii došlo v r. 1971, keď jazyková komisia pri vtedy existujúcom Zväze Cigánov-Rómov na Slovensku (1969-1973) prijala záväznú písomnú normu slovenského dialektu rómčiny. Vychádzalo sa z pravopisných zvyklostí a princípov slovenčiny. Bola v zásade prijatá slovenská abeceda vrátane diakritických znamienok, ktoré sú však používané podľa odlišných pravidiel.

Rómčina zatiaľ nie je teoreticky vyučovaná v širokom meradle. Preto akékoľvek pokusy o texty písané pravopisom odborne vypracovaným jazykovednou komisiou Zväzu Cigánov – Rómov pre slovenskú rómčinu narážajú u čitateľov zvyknutých iba na hovorenú reč na väčšie či menšie rozpaky.

Rôzne dialekty rómčiny, ktorými sa v rôznych krajinách sveta hovorí, sa zapisujú rôznym spôsobom. Tieto rozdiely v zápise a niekedy aj vo výslovnosti viedli predstaviteľov Rómov združených v International Romani Union a niektorých romistov k pokusom o vytvorenie jednotnej transkripcie rómčiny. Posledný variant tejto transkripcie bol navrhnutý Marcelom Courthiadem a schválený Komisiou pre štandardizáciu rómskeho jazyka Romani Union na jej IV. kongrese vo Varšave v roku 1990. Táto štandardizovaná písomná norma vychádza z latinskej abecedy. Tieto pravopisné zásady majú umožniť jednotný zápis všetkých dialektov rómčiny pri zachovaní ich fonetických odlišností.

Na Slovensku má rómčina svoje regionálne varianty, ktoré sa od seba odlišujú len nevýraznými osobitosťami. Rómsky jazyk, ako každý živý jazyk, má viacero územných variantov (geografické nárečia, dialekty). Početnú prevahu a najvýraznejšiu jazykovú priebojnosť majú Rómovia pôvodom z východného Slovenska, a preto sa východoslovenský dialekt stal aj základom pre gramatiku a slovník s frazeológiou a prehľadom gramatiky, ktorý bol vydaný v roku 1991. Východoslovenská rómčina tvorí aj základ pre Učebnicu slovenskej rómčiny a Kľúč k učebnici slovenskej rómčiny , ktoré boli vydané v roku 1999 v rómsko-českej verzii.

V súvislosti s kodifikáciou jazyka sa používajú pojmy kodifikácia pravopisu a štandardizácia jazyka. Pravopisné pravidlá sa môžu stanoviť dohodou či konvenciou. Občas sa pravidlá pravopisu môžu zmeniť v súlade s vývojom jazyka, ale v určenom období sú jednoznačne záväzné. Kodifikovať jazyk, pokiaľ nechceme vytvoriť umelú formu jazyka, nie je možné. Štandardizácia sa chápe ako spontánny rozvoj jazyka, ktorý je tolerantný voči regionálnym odlišnostiam. Iba rozsiahla komunikačná prax, v ktorej sa bude uplatňovať písaný jazyk ukáže, ktoré alternatívy sú prijateľné, a ktoré nie.

Jazyková komisia už v predchádzajúcom obodbí dospela k jednoznačnému odporúčaniu, aby sa za základ kodifikácie rómskeho jazyka považoval východoslovenský dialekt – Východoslovenská rómčina. Ako hovorový jazyk ju používa približne 85% Rómov na Slovensku.

Štátny pedagogický ústav v Bratislave začal v roku 2003 overovať projekt Experimentálna verifikácia efektívnosti kurikula rómskeho jazyka a literatúry v základných a stredných školách, ktorý bol schválený MŠ SR a následne v roku 2004 začal s overovaním ďalšieho projektu Experimentálna verifikácia efektívnosti kurikula predmetu Rómske reálie v základných a stredných školách . Do oboch projektov boli zapojené základné a stredné školy v SR,: ZŠ Galaktická Košice, Súkromné gymnázium, Galaktická 9, Košice, Stredná umelecká škola, Exnárova 8, Košice, 8-ročné gymnázium, Sokolská 107, Zvolen, ZŠ Angyalová 147/31, Kremnica, Bilingválne gymnázium J. Hronca, Novohradská, Bratislava. Predmetom experimentov bolo navrhnúť, overiť a predložiť na schválenie obsah vyučovania rómskeho jazyka a literatúry i predmetu rómske reálie ako štandardných vyučovacích predmetov pre základné a stredné školy. Pod obsahom sa rozumie celý komplex a štruktúra výchovno-vzdelávacieho predmetu, t.z. učebné plány, učebné osnovy, učebné texty, metodické a didaktické materiály pre učiteľov, zásady a princípy prípravy a vzdelávania učiteľov.

V marci 2005 odovzdal minister školstva SR akreditácie 25 učiteľom rómskeho jazyka a literatúry.

Pilotnou školou v overovaní uvedeného odboru bolo štvorročné súkromné gymnázium zamerané na výučbu jazykov, romistiky a výpočtovej techniky, ktoré je súčasťou siete škôl realizujúcich projekty experimentov overovania kurikula rómskeho jazyka a literatúry a rómskych reálií. Gymnázium sídli na Galaktickej ul. č. 9 v Košiciach. Na tvorbe a overovaní základných pedagogických dokumentov, učebných textov a didaktických a metodických materiálov sa podieľali pracovné tímy zložené z expertov na rómsky jazyk, rómsku literatúru a rómske reálie zo Slovenska i zo zahraničia.