Poznáme najlepšie stredné odborné školy v každom regióne. Rozhodli o nich zamestnávatelia

V každom slovenskom kraji poznáme najlepšiu strednú odbornú školu z pohľadu zamestnávateľov. Vyplynulo to z unikátneho prieskumu realizovaného na vzorke 2 000 zamestnávateľov z celého Slovenska. Na svojom imidži však musia popracovať. Až 139 škôl zamestnávatelia vôbec nepoznajú, dokonca ani nevedia, že existujú. Pre personalistov je ideálna taká škola, ktorá žiakov pripraví na prax, sami však nesledujú, aké školy sú v ich regióne a aká je ich kvalita.
 
Rebríček kvality stredných odborných škôl z pohľadu zamestnávateľov sa realizoval prvýkrát v rámci švajčiarsko-slovenského projektu Úradu vlády SR Odborné vzdelávanie a príprava pre trh práce (OVP). Jeho cieľom bolo stanoviť prehľad SOŠ, ich imidžu a známosti v regiónoch, kde pôsobia a poznať potreby personalistov v ich informovanosti. Výskum sa realizoval na vzorke 2 000 zamestnávateľov z celého Slovenska, kde sa môžu uplatniť absolventi SOŠ  - od malých firiem až po veľké podniky. Na otázky prieskumu odpovedal  človek zodpovedný za prijímanie nových pracovníkov, teda väčšinou to boli personalisti, manažment, prípadne majstri odbornej výchovy.

Prieskum zisťoval:
-          znalosti a informácie  personalistov o odbore, resp. SOŠ, ktoré  uchádzači o prácu vyštudovali
-          ktoré odbory (=pracovné pozície) sú v danom podniku najviac využívané
-          tzv. spoznanie školy (=podporená znalosť škôl)  na základe predloženého zoznamu SOŠ z príslušného kraja
-          hodnotenie imidžu, resp. povesti tých škôl, ktoré personalisti poznajú aspoň z počutia,  podľa 11 kvalitatívnych parametrov.

Výsledky ukázali, že spontánna znalosť SOŠ v regióne u zamestnávateľov nie je na najvyššej úrovni. Rekordnou bola SOŠ Obrancov mieru z Dubnice nad Váhom -  aj tú však poznalo iba necelých 12 percent zamestnávateľov v regióne. Nízka spontánna znalosť však bola predpokladaná, a preto boli personalisti dopytovaní na konkrétne školy z okolia. Vtedy si rozpomenuli a vedeli komentovať ich kvalitu. Prekvapivý však bol výsledok, že až 139 škôl zamestnávatelia vôbec nepoznajú a nevedia o ich existencii, ani keď im bola pripomenutá. „Zo zisteného je jasné, že mnohé školy, ak vôbec robia nejakú komunikáciu,  sústreďujú sa na rodičov a akvizíciu žiakov. Stále absentuje prirodzené prepojenie na prax či spoločná komunikácia škola + zamestnávateľ,“ hovorí Marek Bezák zo spoločnosti mediamedia, ktorá realizuje projekt OVP. Podľa neho to školy robia preto, lebo normatívy sú nastavené podľa toho, koľko žiakov príjmu a nie podľa toho, koľko žiakov sa uplatní. „Samozrejme, škola nemôže garantovať absolventovi miesto, no užšie prepojenie na komerčný sektor môže zvýšiť atraktivitu aj v očiach žiakov, keď budú vedieť, že sa môžu uplatniť v spoločnostiach, ktoré poznajú z regiónu,“ dodal.
 
Súhlasí aj Václav Hřích, výkonný riaditeľ spoločnosti AKO, ktorá výskum realizovala. „Potvrdzujú nám to aj rozhovory so zamestnávateľmi. Stačilo im školu pripomenúť a hneď vedeli reagovať. Preto si myslím, že stačí aj menšie pripomínanie sa a spolupráca s praxou bude jednoduchšia,“ povedal Hřích. Zaujímavé sú podľa neho aj výsledky, ktoré ukazujú, že pre personalistov nie je až taká  dôležitá konkrétna škola, ale odbor, ktorý má žiak ukončený. Dôvodom môže byť aj to, že pripravenosť absolventov považujú za nedostatočnú a ak môžu, radšej si vyberú takého uchádzača, ktorý má za sebou už nejakú prax. V niektorých odboroch je však situácia úplne odlišná a zamestnávatelia si nemôžu dovoliť luxus byť prieberčiví a musia prijať „kohokoľvek“, keďže kvalifikovaných uchádzačov je nedostatok. Týka sa to najmä automotive priemyslu.
 
Ak chcú podniky a firmy nadväzovať spoluprácu so SOŠ, musia vedieť, aké SOŠ vôbec existujú. Prieskum zistil, že personalisti spontánne poznajú len málo SOŠ zo svojich odborov. Ide najmä o školy z blízkeho okolia (okresu, nanajvýš kraja), pretože majú skúsenosť, že  absolvent nie je ochotný uchádzať sa o prácu ďalej ako  v okrese (kraji). V TOP 10 najznámejších SOŠ v jednotlivých krajoch sa častejšie  vyskytli školy s dlhšou tradíciou, resp. také, ktoré majú v názve pojem  „priemyselná“ škola – ide zjavne o školy, ktoré boli v minulosti súčasťou, alebo spolupracovali s veľkými miestnymi podnikmi.
 
Vzhľadom na dôležitosť prepájania praxe a vzdelávania a zavádzanie duálneho systému bude preto potrebné, aby školy začali aktívnejšie komunikovať aj so  zamestnávateľmi. Tí budú motivovaní aj príspevkom na praxujúcich študentov, ktorý zavádza Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR. „Dôležité je tiež, aby sa o výsledkoch prieskumu dozvedeli aj na Ministerstve hospodárstva SR, prípadne Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, pretože problematika  odborného školstva  a uplatnenie absolventov stredných odborných škôl  presahuje jeden rezort. Chceme iniciovať stretnutia s príslušnými ministrami a poskytnúť im výsledky tohto prieskumu  pre ich ďalšie konkrétne využitie“, - uviedol Ján Krak, generálny riaditeľ Sekcie bilaterálnych finančných nástrojov Úradu vlády SR.
 
Rovnaký výskum sa bude v rámci projektu OVP realizovať aj budúci rok, kedy bude možné vyhodnotiť medziročné zmeny a prínos aktivít, ktoré sa zrealizovali.
Počet odborov, v ktorých sa vzdeláva na SOŠ,  je 493 (Zdroj: UIPŠ).
 
CELKOVÝ FINÁLNY REBRÍČEK  TOP – SOŠ v jednotlivých krajoch
Zostavený podľa hodnotenia zamestnávateľov  a podľa všetkých zisťovaných parametrov  (okrem už uvedených napr. aj celková pripravenosť  absolventov pre prax, iniciatívnosť školy v hľadaní spolupráce s podnikmi, iniciatívnosť školy v hľadaní práce pre absolventov, dĺžka odbornej praxe študentov, kvalita praktickej  prípravy absolventov a pod.):