Ciele, priority a akčné plány dekády


Ciele a aktivity dekády

1. Dekáda je zameraná na zníženie rozdielov v kľúčových výsledkoch ekonomického rozvoja a rozvoja životnej úrovne Rómov prostredníctvom realizácie politických reforiem a programov, ktorých cieľom je prelomiť začarovaný kruh chudoby a sociálneho vylúčenia. Dekáda predstavuje najvýznamnejší prejav úsilia medzinárodného spoločenstva o naplnenie spoločnej európskej výzvy a to koordinovaným a transparentným spôsobom.

2. Zlepšenie databázy pre monitorovanie postavenia Rómov - počas prípravy akčných plánov každá krajina identifikovala ukazovatele, ktoré použije na meranie pokroku v dosahovaní cieľov dekády. Monitorovanie týchto výsledkov si vyžiada kombináciu vytvárania nových nástrojov zberu údajov a ich uvedenia do praxe a aktualizáciu existujúcich zdrojov údajov, aby sa zabezpečilo účinné začlenenie Rómov. Toto úsilie sa podporuje prostredníctvom realizácie cezhraničného základného prieskumu a zvolaním expertnej skupiny pre údaje, aby si vymieňali informácie.

Akčné plány dekády

Počas roka 2004 vypracovali pracovné skupiny jednotlivých krajín, ktoré zahŕňali aj Rómov a ostatných zainteresovaných, akčné plány dekády, ktoré zahŕňajú úlohy, ciele a ukazovatele, ktoré každá krajina plánuje počas dekády dosiahnuť. Akčné plány dekády majú za cieľ doplniť a posilniť - nie kopírovať - národné stratégie pre Rómov, ktoré existujú v takmer každej krajine. Na prípravu akčných plánov dozeral Medzinárodný riadiaci výbor, ktorému v rokoch 2004 - 2005 predsedala vláda Maďarskej republiky a za pomoci sekretariátu dekády, ktorý sídli v Budapešti.
Na prvom stretnutí vybral Medzinárodný riadiaci výbor štyri prioritné oblasti dekády: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bývanie ako i spoločné témy: diskriminácia, rodové záležitosti a chudoba. Deväť návrhov akčných plánov dekády odzrkadľuje značné úsilie a plánovanie, ktoré bolo vložené do ich vypracovania. Akčné plány obsahujú úlohy, ciele, ktoré krajiny navrhujú dosiahnuť.

Úlohy predstavujú všeobecné zámery týkajúce sa výsledkov. Napríklad v prípade vzdelávania úlohou je ,,zlepšiť dosiahnuté výsledky vzdelávania Rómov".

Ciele sú špecifické opatrenia, ktoré prispievajú k dosiahnutiu zámerov. V prípade vzdelávania možné ciele môžu byť: ,,všetci rómski chlapci a dievčatá ukončia povinnú školskú dochádzku".

Ukazovatele sú kvantitatívne opatrenia, pomocou ktorých je možné sledovať pokrok, napríklad percento zápisu na základnú školu.
Akčné plány dekády odzrkadľujú konsenzus dosiahnutý v otázkach priorít a rôznorodosť problémov a možných riešení v každej krajine. Mnohé z činností, ktoré sú obsiahnuté v plánoch dekády presahujú oblasti jednotlivých aktivít a odzrkadľujú podstatu chudoby Rómov prelínajúcu sa cez všetky prioritné oblasti.
 

Vzdelanie

Zabezpečenie prístupu k povinnému vzdelaniu. Všetky krajiny zahrnuli zvýšenie stavu vzdelania rómskych chlapcov a dievčat medzi primárne zámery. Spoločný prístup zahŕňa: zavádzanie rómskych asistentov učiteľov do tried (Republika Srbsko, Republika Čierna Hora), zlepšenie miestneho zabezpečenia vzdelávania (Česká republika), zahrnutie rodičov do vzdelávania a iniciatív na prevenciu predčasného ukončenia školskej dochádzky a práca s tými, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku (Bulharsko, Chorvátsko), bezplatné poskytovanie učebníc (Macedónsko) a zlepšenie výsledkov rómskych študentov (Slovensko).
 
Realizácia integrácie a desegregácie. Prioritnou otázkou v týchto krajinách je integrácia rómskych žiakov zo špeciálnych škôl do všeobecných škôl. Opatrenia zahŕňajú: prehodnotenie metodiky testovania pre prijatie na špeciálne školy (Republika Srbsko), desegregácia škôl, vrátane materských škôl, presadenie právnych predpisov pre desegregáciu (Bulharsko), odstránenie všetkých segregovaných tried a škôl (Maďarsko, Rumunsko), antidiskriminačné opatrenia a mediálne kampane na podporu desegregácie (Macedónsko).
 
Rozšírenie prístupu k predškolskému vzdelaniu. Rozšírenie predškolského vzdelávania zahŕňajú do svojich akčných plánov všetky krajiny. Podrobnosti zahŕňajú: informačné kampane a prácu s rodičmi na podporu predškolskej dochádzky, zlepšenie pripravenosti rómskych detí na začiatok základnej školy (Slovensko) a podpora rodinám s nízkymi príjmami, aby mohli poslať svoje deti do predškolských zariadení.
 
Zvýšenie prístupu k stredoškolskému a nadstavbovému vzdelávaniu a vzdelávaniu dospelých. Mnoho krajín zaviedlo na stredoškolskom stupni mimoškolské programy, aby udržali študentov v škole. Taktiež sú bežné štipendiá na stredných a vysokých školách. Ostatné opatrenia zahŕňajú: dobrovoľnícke programy pre učiteľov (Chorvátsko), školiace a kariérne programy pre tých, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku (Slovensko), kurzy gramotnosti pre dospelých (Rumunsko, Republika Čierna Hora) a kariérne poradenstvo pre stredoškolských študentov (Republika Čierna Hora).
 

Zamestnanosť

Zvýšenie príležitostí prostredníctvom vzdelávania a zručností. Všetky krajiny deklarujú snahy o zvyšovanie príležitostí Rómov na trhu práce prostredníctvom rozšírenia kvalifikácie a schopností rómskych pracovníkov. To predstavuje zlepšenie vzdelávacích systémov za účelom obsiahnutia potrieb Rómov ako aj cielené vzdelávanie na dosiahnutie gramotnosti a školenia schopností (Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Slovensko). Niektoré krajiny osobitne uvádzajú vzdelanie a školenia pre rómske ženy.
 
Rozšírenie účasti na trhu práce prostredníctvom aktívnych opatrení. Krajiny plánujú množstvo priamych opatrení na zvýšenie účasti Rómov na trhu práce. Tie predstavujú programy verejných prác (Chorvátsko, Maďarsko, Republika Srbsko, Slovensko), rozvoj malého podnikania prostredníctvom podnikateľských inkubátorov, školenia a iné formy podpory rómskych podnikateľov (Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Macedónsko, Rumunsko, Republika Srbsko) a motiváciu pre budúcich zamestnávateľov zamestnávať Rómov, napríklad vo forme mzdových dotácií (Česká republika). Spomínajú sa aj osobitné formy motivácie pre zamestnávateľov zamestnať rómske ženy a mládež (Maďarsko, Rumunsko).
 
Zlepšenie informácií a trhu práce. Niekoľko krajín sa zameriava na zvýšenie kvality a dostupnosti informácií o trhu práce, aby zvýšili zamestnanosť Rómov. Na druhej strane krajiny navrhujú prístupy na zvýšenie informovanosti nezamestnaných Rómov o pracovných ponukách a školiacich programoch (Bulharsko, Macedónsko), zatiaľ čo na druhej strane plánujú informačné kampane zamerané na zamestnávateľov, aby zamestnávali Rómov.
 
Reformovanie služieb zamestnávania. Množstvo opatrení je zameraných na zlepšenie efektívnosti úradov práce a pracovných agentúr v práci s Rómami. Tam patrí zvýšenie koordinácie medzi miestnymi sociálnymi službami (napr. zamestnanosť, sociálna pomoc, bývanie) a vytváranie príležitostí pre miestne orgány na podporu iniciatív pre rozvoj komunít (Česká republika, Slovensko). Podporuje sa zamestnávanie a školenie rómskych zamestnancov ako kariérnych poradcov, aby sa zvýšil dosah a prístup pre rómske komunity (Bulharsko, Chorvátsko, Macedónsko). Podporuje sa zahrnutie rómskych mimovládnych organizácií do poskytovania služieb (Bulharsko, Republika Čierna Hora, Rumunsko). Taktiež sa navrhujú všeobecné školenia a školenia proti diskriminácií pre zamestnancov úradov práce (Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Slovensko).
 

Zdravie

Zabezpečenie prístupu k zdravotnej starostlivosti. Zabezpečeniu prístupu k zdravotnej starostlivosti prikladajú krajiny dekády veľkú váhu. Opatrenia majú posilniť začlenenie Rómov do systémov zdravotného poistenia, verejné informačné kampane pre zraniteľné skupiny (Chorvátsko) a novelizáciu legislatívy (Macedónsko, Republika Srbsko). Ďalšie aktivity by mali posilniť začleňovanie Rómov do zdravotného poistenia (Rumunsko), a proaktívny prístup zo strany zdravotníckych zariadení (Macedónsko).
 
Vybudovanie informačnej základne o zdravotnom stave Rómov. Kvôli kritickému nedostatku informácií o zdravotnom stave Rómov sústreďuje mnoho krajín svoju pozornosť na zlepšenie vedomostnej základne o zdravotnom stave Rómov (Bulharsko, Republika Čierna Hora, Republika Srbsko, Slovensko). Okrem prieskumov, ktoré by mali zlepšiť všeobecnú vedomosť o zdravotnom stave, by mali ostatné aktivity zlepšiť poznatky medzi rómskymi komunitami o prístupe k zdravotným zariadeniam a k preventívnej zdravotnej starostlivosti (Slovensko, Republika Čierna Hora) alebo podporiť viackultúrne vzdelávanie medzi všetkými kategóriami zdravotného personálu (Rumunsko).
 
Zlepšenie začleňovania do zdravotníckych systémov. Predmetom spoločného záujmu je rozšírenie prístupu k zdravotnej starostlivosti prelomením bariér medzi rómskymi komunitami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Opatrenia zahŕňajú pozitívnu diskrimináciu a širšie príležitosti pre Rómov, aby sa stali poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (Macedónsko), zvýšenie počtu zdravotných sestier a ošetrovateľov, lekárov a sociálnych pracovníkov z radov Rómov prostredníctvom štipendií (Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko) a zavedenie rómskych zdravotníckych sprostredkovateľov pre prácu s rómskymi komunitami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti (Republika Srbsko).
 
Zlepšenie zdravotného stavu v zraniteľných komunitách. Niekoľko krajín (Bulharsko, Chorvátsko, Republika Čierna Hora, Republika Srbsko) sa zameriava, okrem iného, na zraniteľnejšie skupiny medzi rómskymi komunitami, osobitne ženy a zdravotný stav Rómov v neoficiálnych osadách (Chorvátsko, Republika Srbsko). Štáty, ktoré prijali Rómov, ktorí boli nútení presídliť sa do inej krajiny, ako napríklad do Srbska alebo Čiernej Hory považujú za svoje priority zamerať sa na tieto komunity.
 

Bývanie

Vyrovnávanie sa s diskrimináciou v bývaní.
Akčné plány dekády spomínajú prijatie a realizáciu antidiskriminačnej legislatívy, aby sa v oblasti bývania zabezpečilo spravodlivé zaobchádzanie s Rómami (Česká republika, Macedónsko, Republika Srbsko).
 
Zlepšenie životných podmienok v osadách:
Mnoho krajín uvádza legalizáciu neoficiálnych osídlení, kde žijú Rómovia, aby zvýšili príležitosti nadobudnúť vlastníctvo a zlepšiť infraštruktúru. To znamená zisťovanie vlastníctva pôdy a nehnuteľností a ich registrácie (Bulharsko, Chorvátsko). Opatrenia na zlepšenie životných podmienok Rómov žijúcich v osadách sa zameriavajú na zlepšenie infraštruktúry a na zlepšenie prístupu k inžinierskym sieťam, ako napríklad voda, kanalizácia a elektrina (Bulharsko, Maďarsko, Chorvátsko, Macedónsko, Republika Čierna Hora, Rumunsko, Republika Srbsko).
 
Rozšírenie prístupu k bývaniu. Nachádzajú sa tu aj opatrenia na zvýšenie dostupnosti kvalitného bývania pre domácnosti s nízkymi príjmami mimo osád, vrátane prenájmov a iných programov (Česká republika, Slovensko, Rumunsko). Plány podporujú miestne a regionálne iniciatívy s cieľom zabezpečiť rozšírenie dostupnosti bývania a príležitosti pre projekty rozvoja komunít, ktoré umožnia Rómom zlepšiť ich vlastné životné podmienky (Bulharsko, Maďarsko, Republika Čierna Hora, Slovensko).