Informácia pre Radu vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny
Informácia pre Radu vlády SR pre národnostné menšiny a etnické skupiny
o Národnej hromade 2000 a jej aktivitách
Potešilo nás, že s nástupom novej vládnej garnitúry a prijatím nového štatútu Rady vlády nastalo zrovnoprávnenie všetkých národnostných menšín v zastúpení Rady. Tento krok pokladáme za začiatok demokratizácie prostredia národnostných menšín. Sme si vedomí toho, že nie je možné realizovať všetky prvky demokratizácie tohto prostredia jednorazovo. Teší nás, že v Štatúte je vytvorený priestor pre zásadnú zmenu, ktorá kvalitatívne zmení spoluprácu národnostných menšín a exekutívy.
V prostredí národnostných menšín, podobne ako aj v celej SR, vzniká viacero občianskych združení, národnostných zväzov, mládežníckych organizácií a pod. Rada vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny počíta však iba s jedným zástupcom pre každú národnostnú menšinu. Preto je nevyhnutné, aby v prostredí jednotlivých národnostných menšín boli vytvorené mechanizmy umožňujúce sprostredkovanie komunikácie medzi všetkými združeniami existujúcimi v rámci národnostnej menšiny a jej zástupcom v Rade vlády.
Priestor pre takúto komunikáciu v rámci nášho etnika vytvára Národná hromada 2000. Podľa stanov zaregistrovaných na MV SR 6. 3. 2007 Občianske združenie Národná hromada 2000 je nezávislým a nestraníckym združením občianskych organizácii SR a predstavuje otvorenú platformu pre všetkých občanov, usilujúcich sa o záchranu a rozvoj národnostnej kultúry etnika, ktorého príslušníci sa hlásia za Rusínov, Ukrajincov, Ruskich, Rusnakov alebo iných príbuzných názvov.
Národná hromada 2000 vznikla na zhromaždení, ktoré sa uskutočnila 30.9.2000 v Prešove a zúčastnilo sa ho 218 predstaviteľov miest a obcí, rôznych sociálnych vrstiev, profesií, národnostných a náboženských orientácií, názorov na situáciu kultúrno-národnostného života tejto národnostnej menšiny v SR. Národná hromada konštatovala, že boli závažné dôvody zvolať takéto zhromaždenie, lebo kultúrno-národnostný, sociálno-ekonomický a spoločensko-politický život tejto národnostnej menšiny dospel do kritického až katastrofického stavu. Preto bolo nevyhnutné analyzovať súčasný stav a sformulovať zásadné požiadavky do vnútra národnostnej menšiny a na štát, v ktorom chceme byť rovnoprávnymi občanmi.
Zo záverov Národnej hromady prezentovaných v prijatej deklarácii a analýzy prehlbujúcich sa asimilačných trendov od jej konania je jasné, že uvedené etnické spoločenstvo nedisponuje vnútornou inštitucionálnou silou schopnou čeliť likvidačným trendom základov jeho existencie. Rapídne sa vytrácajú z jeho života hlavné znaky odlišujúce toto etnikum od ostatnej populácie – cyrilika, juliánsky kalendár, staroslovienčina v duchovnom živote, dialekty, zvyky, piesne, tance, literatúra a ostatné duchovne i materiálne bohatstvo. Alarmujúcou je absencia nástupníckych generácii vo všetkých oblastiach života etnika. Preto základným cieľom NH 2000 je združiť všetky sily a prostriedky, ľudské a materiálne zdroje na záchranu týchto hlavných identifikačných znakov etnika, povznesenie národného povedomia, obrodenie demokratických a humánnych tradícií.
Absenciu politickej nadstavby u malých národnostných menšín, ktoré pri 5 percentnom prahu vstupu do parlamentu nemajú šancu získať svojich reprezentantov v zákonodarných organoch, musí suplovať majorita a garantovať rovnosť národnostných menšín pri prístupe k výkonným organom na všetkých úrovniach štátnej správy a samosprávy i v prístupe k Európskym inštitúciám.
Charakteristika sociálno-ekonomickej a národnostno-kultúrnej situácie
V regióne, kde žije spomínané etnikum, je nevídané novodobé vysťahovalectvo a nezamestnanosť. Nikto nereaguje na priam raketový asimilačný proces, ktorý prebehol v 2. polovici XX storočia. Strácajú sa základné charakteristiky etnika: znalosť a používanie dialektov, cyriliky, staroslovienčiny v cirkevných obradoch, používanie juliánskeho kalendára a pod. Priam kultúrnym barbarstvom možno nazvať fakt, že naše deti nepoznajú klenot slovanskej kultúrnosti staroslovanský „Otče náš“. Od čias príchodu Cyrila a Metóda žiaden výplod ľudského umu neopakovalo toľko slovanských úst ako pravé tuto modlitbu. S ňou sa Slovania po stáročia na svet vítali aj sa s nim lúčili. Jej znalosť by mala zdobiť každého slušného Slovana.
Nik ani len nezaprotestoval proti vykrádaniu takých osobnosti, akými boli Pavel Gojdič, Vasiľ Hopko, Michal Baluďansky, Andy Varhol, Dezider Milly, Orest Dubay a ďalší, ktorí sú prezentovaní ako by z nášho etnika nepochádzali ani s naším etnikom nič spoločné nemali. Nehovorí sa o tom, že prechodom na alternatívne vyučovanie prírodovedných predmetov bolo postupne likvidovane naše národnostné školstvo, značná časť mladej populácie už nepozná ani cyriliku, čím je ohrozená nástupnícka generácia. Preto je potrebné okamžite sa zaoberať príčinami takéhoto stavu a prijať účinné opatrenia na riešenie uvedeného problému.
Zaregistrovali sme aktivity súvisiace s tvorbou učebnice dejepisu Slovenska, ktorá by mala eliminovať rôzne, často protichodne prezentovanie historických udalosti. Príprava učebnice by sa mala realizovať v spolupráci s maďarskou národnostnou menšinou i s naším južným susedom. Veríme, že naše autochtónne etnikum, ktoré sa hlási k Rusínom či Ukrajincom, nebolo v súvislosti s touto problematikou oslovené len preto, že realizácia tejto myšlienky je len v počiatočnom štádiu. Vzťahy Slovákov a Maďarov len ťažko možno pravdivo popísať bez stanoviska Rusinov. Skúsenosti v súžití Slovákov a Rusinov s Maďarmi sú ak nie totožné tak veľmi, veľmi blízke. Rovnako, ak nie viac, sa nás dotkla Aponiho maďarizácia. Rovnaký asimilačný osud stihol obe naše menšiny v Maďarsku. Maďarska okupácia slovenského územia vo vojnových rokoch postihla prevažné Rusinmi obývané územia.
Rovnako panenskou a nepopísanou je stránka vzťahov Slovákov a Rusínov. I keď ide prevažné o pozitívne no nie bezproblémové súžitie, možno pravé preto si zaslúži pozornosť. V mnohom môže byt naše súžitie inšpiratívne. Poučnými môžu byt aj výkričníky, ktoré sa v histórii našich vzťahov vyskytli.
V zaujme kvality pripravovanej učebnice a jej univerzálnosti navrhujeme prizvať k spolupráci zástupcov všetkých autochtónnych národnostných menšín a spolupracovať pri spracovaní tejto problematiky so všetkými susedmi Slovenska. Výsledkom by podľa nášho názoru mal byť text slovenskej učebnice dejepisu, ktorá bude obsahovať spoločný pohľad na spoločnú históriu Slovákov a ich najbližších susedov. S konsenzuálnym obsahom potom bude možné podľa potreby pracovať vo všetkých jazykoch a na všetkých úrovniach. Prostredie viacerých zainteresovaných strán vytvorí zároveň predpoklad pre prijímanie demokratického väčšinového názoru, čo nesporne prispeje k rýchlejšiemu napredovaniu k cieľu.
Po strate národnostného školstva, divadla, PULSU a strate rozhlasu za ranu z milosti treba pokladá stratu VIERY (zmenu cirkevných obradov). Po tom, čo cirkev po stáročia bola oporou „RUSKOSTI“ (“VIRA NAŠA RUSKA, TO I LUDE MY RUSKY“) a takmer jedinou nadstavbou etnika, najvyšší predstavitelia gréckokatolíckej ako aj pravoslávnej cirkvi sa etnika zriekajú. Preto je potrebné prijať nevyhnutné opatrenia, aby sa táto nepriaznivá situácia zmenila.
Chceme informovať Radu vlády o akcii Národnej hromade „My jedného rodu“, ktorá v roku 2001 prispela k tomu, že stúpol počet ľudí, ktorí sa prihlásili k etniku asi o 1/3, a o petícii na zachovanie jednoty etnika, ktorú podpísalo takmer 10 000 ľudí, čo predstavovalo v danom čase viac ako 50% dospelého obyvateľstva (možno pokladať za platne vnútro-etnické referendum). Najnovšou aktivitou NH 2000 je iniciovanie procesu zápisu živých staroslovanských tradícií a obradov do svetového kultúrneho dedičstva. K prací na tomto projekte prizývame Prezidenta, NR SR i vládu SR, všetky inštitúcie SR i jedincov, ktorí si vážia korene slovanstva i slovenskej kultúrnosti.
Tradície Cyrila a Metoda v lone súčasného života
Na severovýchode SR na prahu zániku prežíva etnikum, na ktoré je viazané jedinečné a neopakovateľné kultúrne bohatstvo, ktoré je základom slovanskej kultúrnosti a Slovenskej štátnosti. Dožívajú generácie uchovávajúce staroslovanské Cyrilo-Metodské tradície – písané i hovorené slovo, nárečia blízke staroslovančine, staroslovanské obrady, tradície, zvyky, nástroje, remesla, sakrálnu i svetskú architektúru, piesne, tance, ľudovú tvorivosť, liečiteľstvo, povery, literatúru i prírodné bohatstvo (les, voda, krása a čistota prostredia).
Najohrozenejším je duchovne bohatstvo v podobe písaného slova (cyrilika) no hlavne hovoreného slova, staroslovanských liturgických obradov a neopakovateľných rozmanitých laických cirkevných spevov často prekvapujúcich profesionálov (dvoj-, troj-, ba unikátne aj štvorhlasom), ktoré boli cez tisícročie ústne odovzdávané z generácie na generáciu.
Základom projektu je proces zmapovania, zdokumentovania a spracovania podkladov pre požiadanie o pojatie tohto jedinečného duchovného a architektonického bohatstva do svetového kultúrneho dedičstva.
Iniciátorom projektu je Národná hromada 2000, ktorá za gestora projektu navrhuje Vládu SR a patróna projektu - Prezidenta SR.Spolupracujúcimi subjektami pri realizácii projektu by mali byť všetky spoločenské organizácie na baze etnika, Rusínske múzeum v Prešove, Ukrajinské múzeum vo Svidníku, gréckokatolícka a pravoslávna cirkvi, samosprávne a štátne orgány v regióne, predstavitelia a organy všetkých slovanských štátov a ich zastupiteľské úrady, organy EU.
Zdroje pre realizáciu projektu by mali tvoriť fondy UNESCO a EU, Vláda SR, príspevky a dary.
Apelujeme na Radu vlády a prostredníctvom nej na všetky subjekty zainteresované na projekte, aby sa aktívne zapojili do jeho prípravy a samotnej realizácie.
Prostriedky na podporu národnostných menšín nie sú rozdeľované s uplatnením práva rovnosti garantovaného ústavou SR pre každého občana (Ústava SR, Čl. 12, ods. 1 Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.) Individuálne pravo má byť rovnaké bez ohľadu na to, ako početného spoločenstva je jedinec príslušníkom. Nie je možné akceptovať, že jedinec početnejšej národnostnej menšiny si môže v rodnom jazyku prečítať napr. 10 titulov vydávaných zo spoločných prostriedkov, zatiaľ čo príslušník málopočetnej národnostnej menšiny sa len sporadicky dostane k jedinému titulu. Nie je, podľa nášho názoru, v súlade s ústavou SR, ak príslušník početnejšej národnostnej menšiny vo verejnoprávnom médiu (rozhlas, TV) má pre sledovanie relácií v materčine podstatne (napr.10 násobne) viac času ako príslušník málopočetnej národnostnej menšiny. Vysielacie časy pre každú národnostnú menšinu majú byť rovnaké. Je pre nás neakceptovateľné, aby pre uchovanie pamiatky významných predstaviteľov málopočetnej národnostnej menšiny sa vyčleňovalo menej prostriedkov, aj keď jej kultúrna história možno bohatšia a kultúra ohrozenejšia, ako na podobný účel pre početnejšiu národnostnú menšinu. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby prostriedky na podporu kultúry národnostných menšín boli prideľované nie podľa početnosti národnostných menšín, ale podľa naliehavosti a potrieb revitalizácie národnostných menšín. Terajšia prax podporuje egoizmus predstaviteľov niektorých národnostných menšín na úkor revitalizačných potrieb ohrozených kultúr viazaných na málopočetné národnostné menšiny a neumožňuje financovanie režijných aktivít menšinových kultúr.
Problematika národnostného vysielania v Slovenskom rozhlase a STV
Nikoho netrápi mediálne národnostné geto vytvorené v Slovenskom rozhlase na stanici Patria. Počúvať cely deň nám nezrozumiteľnú maďarčinu, aby sme sa dočkali hodinového zrozumiteľného vstupu, skutočne nedokáže ani najfanatickejší národnostný patriot. Z rovnakých dôvodov toto vysielanie prestala počúvať aj početné skupina občanov slovenskej národnosti, u ktorých po dlhé desaťročia bolo naše vysielanie veľmi obľúbené. Po prvom kroku (zrušenie prešovského štúdia), ktorý nám znemožnil aby sme si vysielali sami pre seba, nastúpil druhy - vysielanie pre nikoho. Je to svojim spôsobom vykúpenie, lebo počúvať ako sa nám niekto cudzí prihovára materinčinou a naviac naše národnostné vysielanie zneužíva na komerčné ciele (platené vysielanie pre jubilantov) je horšie ako materinčinu v SRo nepočuť vôbec. Navonok je prezentované, že etnikum má Rusínske a Ukrajinské vysielanie, ale reálne vlastné vysielanie nemáme žiadne. Iste sa zhodneme, že my nie sme národnostnou menšinou v maďarskom, ale slovenskom prostredí.
Vychádzajúc z návrhugenerálnej riaditeľky sekcie menšinových a regionálnych kultúr, MK SR Jany Kresákovej, aby sa do vysielania pre majoritné obyvateľstvo v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii dostali informácie o živote príslušníkov národnostných menšín na Slovensku, ktorý ocenil aj PPVL Dušan Čaplovič, navrhujeme, aby sa národnostné vysielanie SRo striedalo s vysielaním pre majoritné obyvateľstvo, aby sme sa navzájom počúvali, spoznávali a lepšie chápali.
Uvedená informácia nepredstavuje ucelený prehľad situácie v etniku, ale poukazuje iba na niektoré najpálčivejšie problémy. Preto je potrebné sa nimi zaoberať, zisťovať ich príčiny a prijímať opatrenia na ich riešenie. Veríme, že naše stretnutia budú pokračovať aj v budúcnosti.
Informáciu a návrh uznesení odovzdať členom Rady na rokovaní a uviesť ako prílohou zápisnice.