Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie
Program Akčný plán predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie (ďalej len akčný plán) predstavuje systematický nástroj vlády Slovenskej republiky v oblasti prevencie a redukcie negatívnych javov v spoločnosti, akými sú rasizmus, xenofóbia, intolerancia a diskriminácia. Programový dokument akčného plánu je pravidelne spracovávaný od roku 2000. V začiatkoch bol realizovaný v dvojročných cykloch a zaoberal sa predovšetkým úlohami, za ktoré zodpovedali jednotlivé rezorty, ktoré mali priamy vplyv na predchádzanie týchto negatívnych javov v spoločnosti. Postupom času sa do plnenia jednotlivých cieľov a priorít akčného plánu zapojili aj subjekty občianskej spoločnosti prostredníctvom realizácie projektov, ktoré sa významným spôsobom pričinili o dosiahnutý pokrok v problematike akčného plánu. Od roku 2006 sa tento dokument pripravuje v trojročných cykloch, no napriek tomu je pravidelne každoročne aktualizovaný, a to na základe potreby prijímať operatívne opatrenia na riešenie najpálčivejších spoločenských problémov v tejto oblasti.
Akčný plán - ako preventívny nástroj je explicitne zameraný proti diskriminácii akéhokoľvek druhu, proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie, pričom pod intoleranciu sa zahŕňajú všetky nenávistné postoje založené na dôvodoch, ktoré sú pod ochranou medzinárodného aj vnútroštátneho práva. Medzi také sa zaraďujú okrem iného aj prejavy homofóbie, sexizmu, islamofóbie, šovinizmu, náboženskej nenávisti a pod.
Akčný plán na roky 2006 – 2008 bol schválený uznesením vlády SR č. 287 zo dňa 5. 4. 2006 a následne bol aktualizovaný každý rok uzneseniami vlády SR č. 157 zo dňa 28. 2. 2007 a č. 181 zo dňa 26. 3. 2008.
Prioritné oblasti akčného plánu na roky 2006 – 2008 boli zamerané predovšetkým na zvyšovanie vedomostnej úrovne občanov Slovenskej republiky v oblasti ľudských práv a antidiskriminácie, efektívnu implementáciu antidiskriminačnej legislatívy, riešenie postavenia migrantov na Slovensku, ako aj na ďalšie konkrétne aktivity v oblasti predchádzania intolerancie, diskriminácie, rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu.
Uvedené priority boli v roku 2008 doplnené aj o aktivity v oblasti predchádzania extrémizmu predovšetkým formou vzdelávania profesijných skupín. Masívne vzdelávacie aktivity nadväzovali aj na prebiehajúcu Dekádu OSN výchovy k ľudským právam.
Akčný plán na obdobie rokov 2009 – 2011 je už piatym akčným plánom od roku 2000, nadväzujúcim na dosiahnuté výsledky z predchádzajúcich období. Svojím zameraním reflektuje súčasné aktuálne potreby a úlohy spoločnosti na zlepšenie situácie v legislatívnom, aplikačnom, teoretickom aj praktickom rámci, ktoré vychádzajú z určených cieľov a úloh. Zároveň slúži ako nástroj na vytvorenie účinných mechanizmov na redukciu nenávistných, intolerantných prejavov v rôznorodých prostrediach, a to predovšetkým prostredníctvom preventívnych opatrení. Dlhodobým zámerom akčného plánu je aj napĺňanie medzinárodných požiadaviek na vytváranie tolerantného a demokratického štátu a rozvoja jeho multikultúrneho charakteru.
Univerzálna úprava ochrany pred diskrimináciou je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky v čl. 12, kde je stanovené, že „ľudia sú si rovní v dôstojnosti i právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať“.
Okrem toho je SR zmluvnou stranou viacerých medzinárodných dohovorov a zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným v zákone a ktoré ustanovujú zákaz diskriminácie z rôznych dôvodov. Podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR majú takéto medzinárodné zmluvy prednosť pred zákonmi SR. Okrem toho v súlade s čl. 154c Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi tie medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala a ktoré boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom najneskôr do 30. 6. 2001, ak zabezpečujú väčší rozsah ustanovených práv a slobôd.
Medzi základné medzinárodné nástroje ochrany pred diskrimináciou patria nasledovné dohovory:
- Dohovor Rady Európy o ochrane ľudských práv a slobôd vrátane jeho dodatkových protokolov;
- Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín,;
- Medzinárodný dohovor OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie;
- Medzinárodný pakt OSN o občianskych a politických právach;
- Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;
- Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;
- Dohovor OSN o právach dieťaťa;
- Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;
- Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
Na efektívne uplatňovanie práva na nediskrimináciu prijala SR zákonnú normu, ktorá bližšie vymedzuje princíp zákazu diskriminácie v jednotlivých oblastiach upravených zákonom (sociálne zabezpečenie, pracovnoprávne a obdobné právne vzťahy, vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, poskytovanie tovarov a služieb).
Od júla 2004 je v SR účinný tzv. antidiskriminačný zákon/index.php?ID=1, ktorý spoločne so všeobecnými ustanoveniami o rovnosti obsiahnutými v Ústave SR (Ústavný zákon č. 460/1992 Zb.), ako aj ďalšími obsahovo súvisiacimi právnymi predpismi priamo novelizovanými týmto zákonom predstavuje všeobecnú zákonnú úpravu dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania.
Pôvodným antidiskriminačným zákonom, prijatým v roku 2004, bola do vnútroštátneho právneho poriadku SR prevzatá a transponovaná smernica Rady 2000/43/ES o rovnakom zaobchádzaní bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, smernica Rady 2000/78/ES, ktorou sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, ako aj smernica Rady 96/97/ES, ktorá mení a dopĺňa smernicu 86/378/EHS o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia.
V zmysle § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona „dodržanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku rodu alebo iného postavenia“.
V roku 2007 bol antidiskriminačný zákon novelizovaný zákonom č. 326/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2007. Druhou novelou antidiskriminačného zákona č. 85/2008, s účinnosťou od 1. 4. 2008 došlo k rozšíreniu dôvodov diskriminácie vo všetkých oblastiach vecnej pôsobnosti zákona. Teda nielen v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, ale aj v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb, ako aj vo vzdelávaní. Na základe platného právneho stavu teda dôvody zákazu diskriminácie platia rovnako pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vzdelávania (§5 ods. 1 a §6 ods. 1 antidiskriminačného zákona).
Novela antidiskriminačného zákona z roku 2008 umožňuje prijímať dočasné vyrovnávacie opatrenia orgánmi štátnej správy. Tieto vyrovnávacie opatrenia slúžia na dosiahnutie rovnosti príležitosti v praxi, sú zamerané na odstránenie foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia a znevýhodnenia vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia. Týmito dočasnými vyrovnávacími opatreniami sú najmä opatrenia spočívajúce v podporovaní záujmu príslušníkov znevýhodnených skupín o zamestnanie, vzdelávanie, kultúru zdravotnú starostlivosť a služby.
Subjekty, oprávnené takéto opatrenia prijímať sú v súlade so zákonom orgány štátnej správy a predmetom dočasných vyrovnávacích opatrení je odstránenie foriem sociálneho a ekonomického znevýhodnenia a znevýhodnenia vyplývajúceho z dôvodu veku a zdravotného postihnutia s cieľom zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi. Súčasne sa demonštratívne vymedzujú tieto dočasné opatrenia, ktorými sú najmä opatrenia:
- spočívajúce v podporovaní záujmu príslušníkov znevýhodnených skupín o zamestnanie, vzdelávanie, kultúru, zdravotnú starostlivosť a služby,
- smerujúce k vytváraniu rovnosti v prístupe k zamestnaniu a vzdelávaniu najmä prostredníctvom cielených prípravných programov pre príslušníkov znevýhodnených skupín alebo prostredníctvom šírenia informácií o týchto programoch alebo o možnostiach uchádzať sa o pracovné miesta alebo miesta v systéme vzdelávania.
Súčasne sa stanovilo, že dočasné vyrovnávacie opatrenia je možné prijímať len v oblastiach uvedených v antidiskriminačnom zákone a tieto opatrenia môžu trvať len do odstránenia nerovnosti, ktorá viedla k ich prijatiu (§ 8a ods. 3 antidiskriminačného zákona).
Právomoci Slovenského národného strediska pre ľudské práva (tzv. „Equality Body“) boli rozšírené o oprávnenie vykonávať nezávislé zisťovania vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania.
Na novelizáciách antidiskriminačného zákona pracovala medzirezortná komisia zložená zo zástupcov jednotlivých rezortov, ktorá bola v rámci druhej novelizácie rozšírená o zástupcov Slovenského národného strediska pre ľudské práva, Národnej banky Slovenska, Slovenskej asociácie poisťovní a členku reprezentujúcu verejnosť.