Historický vývoj v EU - základná informačná infraštruktúra

Európska komisia sa začala zaoberať témou potreby dynamického rozvoja základnej informačnej infraštruktúry ihneď od otvorenia témy informačnej spoločnosti v r.1994. V tom čase sa členské krajiny EU-12, resp. EU-15, nachádzali v stave, kedy informačné infraštruktúry pre verejné telekomunikačné služby boli k dispozícií predovšetkým v monopolnom, maximálne duopolnom režime. Jedinou výnimkou toho obdobia bola v EU Veľká Británia, kde sa transformácia bývalého telekomunikačného monopolu začala už v roku 1984.

Významnými časovými míľnikmi boli alebo sú nasledovné roky:
  • 1996 - otvorenie telekomunikačného trhu alternatívnych infraštruktúr pre poskytovanie verejných telekomunikačných služieb (s výnimkou hlasových služieb),
  • 1998 - otvorenie telekomunikačného trhu pre hlasové služby (s prechodným obdobím pre niektoré členské krajiny EU do roku 2002),
  • 2003 - termín plne liberalizovaného prostredia v oblasti telekomunikácií,
  • 2012 - ukončenie prechodu z analógového na digitálne TV terestrické vysielanie.
Asociované krajiny sa dohodli s EK na postupnom harmonograme liberalizácie svojich trhov sietí a služieb s dodržaním cieľového stavu plnej liberalizácie najneskôr do konca roku 2002 (tzv. regulačný balík 1998). V roku 2002, v oblasti legislatívy pre informačné infraštruktúry prichystala EK nový legislatívny balík regulačných nástrojov (tzv. nový regulačný rámec 2002) platných pre plánované plne liberalizované telekomunikačné prostredie v členských krajinách EU od začiatku roka 2003.

V rokoch 1996-2001 sa zo strany EK monitoring stavu využívania informačných infraštruktúr v rámci informačnej spoločnosti (ESIS 1, ESIS 2) zameral najmä na nasledovné oblasti rozvoja:
  • stav liberalizácie trhu sietí a služieb,
  • kvantitatívny a kvalitatívny rozvoj pevných telekomunikačných sietí,
  • rozvoj mobilných sietí a služieb,
  • rozvoj internetu a dátových služieb (vrátane cien),
  • poskytovanie hlasových služieb (vrátane cien).

EK sa v rámci problémov súvisiacich s informačnou infraštruktúrou v rokoch 2000-2005 (eEurope) prioritne zamerala aj na oblasť broadbandu. Od roku 2002 sa monitoring stavu využívania informačných infraštruktúr v rámci informačnej spoločnosti (eEurope, eEurope+) zameral najmä na nasledovné oblasti: a) telefonizácia domácností b) využívanie PC v domácnostiach c) využívanie internetu. Od roku 2005 sa v rámci iniciatívy i2010 EK prioritne zameriava popri iných prioritách aj na odstraňovanie rozdielneho vývoja broadbandu v regiónoch, využívanie IKT v európskych satelitných pozičných systémoch a mobilný broadband.

Monitoring využívania informačných infraštruktúr v rámci informačnej spoločnosti zameriava najmä na nasledovné oblasti:
  • pokrytie xDSL službami (špecialny dôraz sa kladie na vidiecke oblasti)
  • dostupnosť širokopásmových služieb (broadband)
  • využívanie broadbandu v domácnostiach a podnikateľmi
  • mobilný broadband e) digitálnu televíziu
  • sťahovanie hudby cez internet
  • celkové využívanie internetu podľa miesta pripojenia a podľa rôznych typov elektronických služieb.

Oblasť informačných infraštruktúr v rámci informačnej spoločnosti sú zo strany EK aj predmetom pravidelných ročných správ zameraných na vývoj regulácie a liberalizácie terajších 27 trhov sietí alebo služieb elektronických komunikácií, ktoré definuje tzv. (nový) regulačný rámec 2002. Benchmarkingová metóda je základom pre tvorbu analýz a rozhodnutí EK. V oblasti elektronických komunikácií zohráva na úrovni EU popri EK dôležitú úlohu tiež ERG (European Regulatory Group) a na úrovni členských štátov ministerstvá zodpovedné za elektronické komunikácie a regulačné orgány pre oblasť elektronických komunikácií (telekomunikační regulátori). 
144