15 rokov (ne)využitých eurofondov? Vláda odborníkov prináša návod ako zefektívniť ich čerpanie

Bratislava 26. septembra – Ak by boli verejné investície na Slovensku rovnako vysoké ako u susedných krajín, mohli by sa tu postaviť tri nemocnice ročne alebo 13 kilometrov nových diaľnic. Na to, ako zefektívniť čerpanie fondov EÚ na Slovensku, reagujú odporúčania vlády odborníkov vo forme návodu. Pripravil ho Úrad podpredsedníčky vlády SR v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Ide o sériu 36 odporúčaní, ktoré sú zamerané na zefektívnenie procesov v rôznych štádiách plánovania aj implementácie projektov.

„Eurofondy sú prioritnou oblasťou pre túto vládu. Za posledných 15 rokov nám prišlo od európskych daňovníkov 24 miliárd eur, my sme tento potenciál nevyužili naplno. Takto by sme nemali pokračovať do budúcnosti, najmä nie v období, keď budeme musieť klásť dôraz na zdravie verejných financií. Aj preto prichádzame s návodom a konkrétnymi odporúčaniami, ako toto výrazne zlepšiť a ako znovu začať dobiehať vyspelejšie krajiny,“ uviedol premiér Ľudovít Ódor.

„Za posledných päť rokov Slovensko v priemere investuje až o 1,2 miliardy eur ročne menej na verejné investície než ostatné štáty V4. Náš investičný dlh sa tak za uplynulé roky vyšplhal na vyše 40 miliárd eur. Väčšina investícií je financovaná z európskych zdrojov. Preto je pre Slovensko zlá správa, že sa nevyužívajú dostatočne efektívne. Dnes sme preto predložili návod na ich lepšie využívanie. Rada by som vyzdvihla aspoň niektoré z nich: navrhujeme schváliť dlhodobú stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2050, vytvoriť fond financovaný zo štátneho rozpočtu vo výške 50 miliónov eur ročne na predprojektovú prípravu ako aj na počiatočnú fázu implementácie projektov, pokračovať v dohľade nad implementáciou eurofondov na najvyššej politickej úrovni, či zrýchliť schvaľovacie procesy. Tieto kroky sú komplikované, ale na to, aby sme začali efektívne čerpať eurofondy, neexistujú jednoduché a zázračné riešenia,“ uviedla vicepremiérka Lívia Vašáková.

„Nech už budúcu vládu bude zostavovať ktokoľvek, ak chce pomôcť Slovensku, mal by brať tieto odporúčania do úvahy. V dnešnej extrémne dynamickej dobe nestačí mať plán na štyri roky funkčného obdobia vlády, Slovensko potrebuje naozaj dlhodobú víziu svojho rozvoja. Preto navrhujeme pripraviť a následne schváliť dlhodobú stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2050. Pri eurofondoch sa ukázal ako jeden zo základných nedostatkov absencia predprojektovej prípravy. Jednoducho povedané, ak nemáte včas a kvalitne pripravené najmä strategické projekty, spomaľuje a komplikuje to nielen čerpanie eurofondov, ale aj celkovú kapacitu štátu realizovať tieto investície. Práve s tým by im pomohol špeciálny štátny fond s rozpočtom minimálne 50 miliónov eur ročne. V novom programovom období sme po prvý raz vyčlenili špeciálnu obálku s alokáciou viac ako 2 miliardy eur, o ktorých si priamo rozhodnú regióny. V Česku aj Poľsku tento prístup funguje už dlhé roky a som presvedčený, že sa ujme úspešne aj u nás. Rozpočet pre regióny preto navrhujeme s príspevkom iných rezortov v budúcnosti ešte navýšiť,“ zdôraznil minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Peter Balík.

Návod sa opiera o analýzu čerpania fondov na Slovensku a inšpiruje sa aj dobrými príkladmi fungujúcej praxe v susedných krajinách – v Českej republike a Poľsku, ktoré patria medzi najefektívnejších beneficientov kohéznej politiky v EÚ. Odporúčania doplnil aj začínajúci projekt zefektívnenia čerpania eurofondov, ktorý predstavila OECD. Okrem komplexnej analýzy aktuálneho stavu a nedostatkov prináša aj odpovede vo forme 36 konkrétnych odporúčaní. Riešenia sa týkajú jednotlivých fáz implementácie - od programovania, cez prípravu projektov a verejné obstarávanie, až po kontrolu a audit. Desať najdôležitejších opatrení zhŕňa Desatoro pre lepšie využívanie eurofondov.

DESATORO PRE LEPŠIE VYUŽÍVANIE EUROFONDOV
1. Pripraviť a následne schváliť dlhodobú stratégiu rozvoja Slovenska do roku 2050. Zabezpečiť financovanie z verejných zdrojov a nasmerovať ich do strategických oblastí, kľúčových pre dlhodobú udržateľnosť.
2. Vytvoriť fond na predprojektovú prípravu v minimálnej výške 50 miliónov eur ročne. Zabezpečiť financovanie fondu z prostriedkov štátneho rozpočtu od roku 2024. Zamerať jeho fungovanie na podporu predprojektovej prípravy, na podporu financovania počiatočnej fázy a realizácie strategických projektov s následným preplatením vynaložených prostriedkov.
3. Vytvoriť záväzný a predvídateľný harmonogram vyhlasovania výziev. Zabezpečiť funkčný a užívateľsky prívetivý webový portál s jednoduchým vyhľadávaním, najneskôr do januára 2024. Vrátane podrobného popisu podporovaných aktivít, oprávnených žiadateľov a okruhu oprávnených výdavkov.
4. Zrýchliť a skvalitniť vyhodnocovanie žiadostí. Zamerať sa na dosahovanie výsledkov a nielen na plnenie formálnych náležitostí. Zrýchliť schvaľovací proces a výber kvalitných projektov.
5. Pokračovať v dohľade nad využívaním eurofondov na úrovni vlády. Riešiť problematické oblasti implementácie na úrovni členov vlády, prostredníctvom zasadnutí „eurofondových vlád“. Zabezpečiť efektívny manažment personálnych kapacít a interných procesov na rezortoch.
6. Zlepšiť kvalitu prípravnej fázy verejného obstarávania. Zabezpečiť dostatočné odborné kapacity a čas na prípravu verejného obstarávania ako i adekvátnu odbornú podporu zo strany zodpovedných štátnych orgánov. Podporovať kvalitu pripravovaných verejných obstarávaní, ktorá znižuje riziko udelenia finančných korekcií zo strany kontrolných orgánov.
7. Zvýšiť mieru digitalizácie a pri kontrole sa zamerať len na výdavky projektov, ktoré budú vyhodnotené ako rizikové. Nekontrolovať všetky výdavky v plnom rozsahu, a tým zabezpečiť zrýchlenie schvaľovania následného preplatenia prostriedkov prijímateľovi. Takýto prístup zaviesť od júna 2024.
8. Posilniť preventívnu funkciu auditu. Realizovať školenia ako predchádzať najzávažnejším pochybeniam a na pravidelnej báze komunikovať a zverejňovať odporúčania, ako sa pochybeniam vyhýbať.
9. Zabezpečiť plnú elektronizáciu procesov. Znížiť administratívnu záťaž a vyvíjať ďalšie funkcionality informačného systému, ktoré zabezpečia zrýchlenie procesov.
10. Zlepšiť komunikáciu a proaktívne konzultovať s kľúčovými partnermi pred zverejnením výzvy. V pravidelných intervaloch zverejňovať detailné informácie o stave výzvy vrátane počtu prijatých žiadostí, sumy prijatých žiadostí, sumy schválených žiadostí a zostávajúcej alokácie určenej na výzvu.