Hospodárska a sociálna rada SR

Tripartizmus ako nový ponovembrový prvok má u nás históriu od roku 1990, kde v októbri prejavom slobodnej vôle troch strán - vlády, zamestnávateľov a odborov bola založená Rada hospodárskej a sociálnej dohody SR.
Partnerstvo ako životný názor, zmýšľanie, zdôrazňuje ľudskú dôstojnosť, slobodu a rovnoprávnosť. Každý zo sociálnych partnerov si základné práva nárokuje pre seba a súčasne ich priznáva druhému partnerovi, spravidla si potom sociálni partneri vzájomne uznávajú aj ďalšie individuálne i kolektívne práva a spoločensko-politické ciele. Sociálni partneri vzájomne akceptujú existenciu a hospodárske funkcie druhého, ako vecne a spoločensky oprávnené.
Sociálne partnerstvo je legitímnym priestorom autonómnosti sociálnych partnerov. Nevyhnutnou podmienkou vzniku a fungovania sociálneho partnerstva je právne vymedzený a spoločensko-politický legitímny priestor, v ktorom sa môžu sociálni partneri ako autonómni účelne organizovať a zodpovedne kooperovať. Bázu tohoto autonómneho priestoru vytvárajú základné občianske práva, zaručujúce slobodu združovania i autonómiu pri kolektívnom vyjednávaní a uzatváraní zmlúv.
Štruktúra zastupovania záujmov odzrkadľuje štruktúru spoločensko-politického systému. Stav, vývoj, rozpornosť spoločenskej štruktúry sa premieta do podoby a štruktúry zastupovania záujmov.
Vytvorenie inštitucionálnych a legislatívnych predpokladov realizácie sociálneho partnerstva je len jednou z podmienok naplnenia jeho idey a spoločenských funkcií. Druhou nevyhnutnou podmienkou je spoločenská akceptácia týchto inštitúcií - zo strany spoločenských a politických subjektov i jednotlivými občanmi. Prvá podmienka je súčasťou inštitucionálnej transformácie spoločnosti, druhá predpokladá transformáciu spoločenského vedomia a spoločensko-politickej kultúry.
V histórii bývalého spoločného štátu tripartizmus po prvýkrát vznikol v druhej polovici roku 1990 založením Rád hospodárskej a sociálnej dohody (federálnej a národných). Spoločenská situácia v tomto období si vyžiadala urýchlené založenie tripartitnej rady bez spracovania koncepčného dokumentu. Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky ako spoločný iniciatívny, konzultačný a dohodovací orgán vlády, odborov a zamestnávateľov sa výraznou mierou podieľal na formovaní hospodárskej a sociálnej politiky na makroúrovni. Charakteristickým znakom bola jeho dobrovoľnosť a hľadanie vzájomne prijateľných riešení v oblasti svojej pôsobnosti na báze vyjednávania a konsenzu.
V období vzniku tripartity bol štát ešte de facto monopolným zamestnávateľom a podnikateľom - vláda teda predstavovala aj stranu zamestnávateľov.
Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky
bola spoločným orgánom, ktorý reprezentoval subjekty tripartitných vzťahov - vládu, odbory a zamestnávateľov. Bola vytvorená na základe dohody, ktorú 30. októbra 1990 podpísala vláda SR, Konfederácia odborových zväzov SR, Konfederácia umenia a kultúry SR a Rada podnikateľských zväzov a združení (ktorá sa neskôr pretransformovala na AZZZ SR). Bola nezávislým, dohodovacím a iniciatívnym orgánom, ktorý si v procese tripartitných rokovaní kládol za cieľ dosiahnuť vzájomnú dohodu alebo zaujať zodpovedajúce stanovisko v zásadných hospodárskych, sociálnych a mzdových otázkach, v otázkach pracovnoprávnych vzťahov a zamestnanosti. Rada umožňovala vzájomne rešpektovanou formou dialógu udržať sociálny mier.
Nie vždy boli vzťahy sociálnych partnerov ideálne. Toho dôkazom bolo aj prerušenie sociálneho dialógu v roku 1997.
Odbory, ktoré s vládou prerušili sociálny dialóg , trvali na svojich podmienkach návratu za rokovací stôl. Bolo to zrušenie mzdovej reguláciu a príprava a prijatie zákona o tripartite. Mzdová regulácia bola zrušená v decembri 1998 a sociálny dialóg sa obnovil.
Ihneď po obnovení sociálneho dialógu sa začali intenzívne práce na príprave zákona o tripartite.
Zákon o hospodárskom a sociálnom partnerstve ( zákon o tripartite) bol 12. mája 1999 Národnou radou SR schválený a jeho účinnosť začala 15. júna 1999.
Zákon presnejšie stanovoval okruh prerokovávaných oblastí, definoval reprezentatívnosť sociálnych partnerov ( odborov a zamestnávateľov), stanovoval postup pri opätovnom prerokovaní materiálov a zabezpečoval finančnú stránku fungovania sociálneho dialógu na národnej úrovni.
Prijatie zákona o tripartite nesplnilo sľubované očakávania. Proces vyjednávania sa nezoperatívnil, skôr nastali problémy pri neuznášania schopnosti sociálnych partnerov na rokovaní a opakovaným prerokovávaním materiálov sa predlžoval legislatívny proces.
Účinnosť zákona o tripartite skončila k 31. 12. 2004.
V novembri 2004 sa stretli sociálni partneri na poslednom rokovaní Rady hospodárskej a sociálnej dohody SR v zmysle zákona č. 106/1999 Z.z. o tripartite a všetky strany vyjadrili záujem pokračovať v sociálnom dialógu v novej forme.

V novembri 2004 sociálni partneri podpísali Deklaráciu zástupcov vlády SR, Konfederácie odborových zväzov SR, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR a Republikovej únie zamestnávateľov k budúcej forme fungovania sociálneho dialógu. Je to dokument, ktorý ukončil starú formu fungovania dialógu a naštartoval novú. Sociálni partneri sa dohodli na novom názve rady
 

Rada hospodárskeho a sociálneho partnerstva SR


S účinnosťou od 1. decembra 2004 bol schválený Štatút Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva SR, ktorý vymedzoval postavenie, hlavné úlohy, zásady činnosti a zloženie rady.
V januári 2005 bol schválený Rokovací poriadok Rady hospodárskeho a sociálneho partnerstva SR, ktorý upravoval spôsob predkladania materiálov na rokovanie rady, prípravu a spôsob rokovania rady, prijímanie záverov a vyhotovovanie záznamov z rokovania rady.


Po nástupe vlády v roku 2006 začala intenzívna príprava opäť na zákone o tripartite. S účinnosťou od 1.4.2007 platí zákon č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
 

Hospodárska a sociálna rada SR


sa zriadila ako konzultačný a dohodovací orgán vlády a sociálnych partnerov na celoštátnej úrovni.

Sociálny dialóg je permanentný proces od jeho vzniku v roku 1990 až dodnes.
 

349