Interview predsedníčky vlády SR I. Radičovej pri príležitosti oficiálnej návštevy Záhrebu 26.septembra 2011 pre chorvátsky denník Vjesnik

Ako hodnotíte celkové vzťahy Slovenska a Chorvátska od samostatnosti dvoch štátov do dnes?

Naše vzájomné vzťahy hodnotím ako výborné, historicky hlboké, tradične priateľské, dynamicky sa rozvíjajúce a nezaťažené otvorenými otázkami zásadného významu. Spoločné členstvo v NATO a čoskoro i spoločné členstvo v EÚ im dodávajú nový rozmer a kvalitu pre súčasnosť i budúcnosť. SR má však záujem najmä na posilnení bilaterálnej spolupráce s Chorvátskom v oblasti hospodárstva, energetiky a zlepšenia podmienok pre investície. Chorvátsko sa stalo pre mnohých Slovákov obľúbenou dovolenkovou destináciou. Tento jednoduchý fakt však napríklad viedol k posilneniu spolupráce medzi slovenskými a chorvátskymi policajnými zložkami, čo nás teší. Budúce členstvo Chorvátska v Únii vytvorí priestor, či možno až potrebu ďalšieho prehĺbenia našej spolupráce a kontaktov.

Slovensko v roku 2005 podporovalo otvorenie chorvátskych rokovania s EÚ, a nedávno silne lobovalo aj pre ich ukončenie. Prečo?

Máme pre to viac dôvodov. Predovšetkým sa stotožňujeme s myšlienkou, že politika rozširovania EÚ konsoliduje mier, demokraciu, ekonomický potenciál a právny  poriadok  aj v juhovýchodnej časti Európy. S Chorvátskom, ktoré bolo vždy neoddeliteľnou časťou Európy, zdieľame rovnaké hodnoty, ciele a ideály. Naše národy sú si jazykovo veľmi blízke, preto mali tradične a historicky veľmi blízke a priateľské vzťahy a kultúru. Storočia sme boli časťou jedného štátu - Habsburgskej monarchie. Vodcovia národných hnutí v 19. storočí mali intenzívne kontakty a spoluprácu a vzájomne sa podporovali. Navyše, Chorvátsko má podobné skúsenosti z transformácie spoločnosti počas prístupových rokovaní s EÚ, ako sme mali my v čase našich rokovaní.

Chorvátsko by sa malo stať plnoprávnym členom EÚ v polovici 2013. Je to podľa Vás isté?

Členské štáty EÚ rozhodli 30.6.2011 o ukončení prístupových rokovaní, ktoré viedlo Chorvátsko s EÚ od roku 2005. Chorvátsko muselo pri každej z 35 negociačných kapitol splniť náročné kritéria na ich uzatvorenie a často aj na ich otvorenie. Podmienkou pre ukončenie rokovaní bol fakt, že  Chorvátsko sa zaviazalo nastoliť právny štát, úspešne bojovať proti korupcii, rešpektovať národnostné menšiny, udržať  i podľa možnosti  vyrovnaný rozpočet a dodržiavať férové pravidlá  hospodárskej súťaže. Plnenie všetkých záväzkov, ktoré Chorvátsko prijalo počas prístupového procesu, bude podrobne monitorované Európskou komisiou a následne sa o tom bude diskutovať v Rade. Veríme, že Chorvátsko počas poľského predsedníctva podpíše s EÚ tzv. Prístupovú zmluvu, a následne úspešne uskutoční  referendum o vstupe krajiny do EÚ. Verím, že všetko prebehne, ako má a že dátum vstupu Chorvátska do EÚ, teda - 1.júla 2013, navrhnutý Európskou komisiou,  sa nezmení.

Dovoľte mi v tejto súvislosti ale povedať, že je potrebné pokračovať v reformnom úsilí aj po ukončení rokovaní a aj po vstupe do Únie. Únia i svet  sa vyvíja a to, čo sa zdalo dostatočné včera už dnes nestačí. Vychádzam aj zo slovenskej skúsenosti -  na udržaní adaptabilnosti a konkurencieschopnosti sa musí neustále pracovať.

Dohoda Merkelová – Sarkozy o vytvorení ekonomickej vlády eurozóny vyvolala rozdielne reakcie. Aký je Váš názor na to?

Akékoľvek vytváranie fiškálnej únie sa musí opierať o rozhodnutie občanov. V súvislosti s dlhovou krízou, potrebou stabilizácie eurozóny, ale aj perspektívou zvýšenia konkurencieschopnosti a ekonomického rastu Európskej únie očakávame diskusie o posilnení hospodárskeho riadenia eurozóny  a prehĺbenie európskej integrácie. O tejto téme sa bude rokovať aj na októbrovej Európskej rade v Bruseli, ale konkrétne riešenia a dohody sú reálne až v dlhšom časovom horizonte, keďže si vyžadujú nielen súhlas členských štátov, ale aj prípadné adekvátne úpravy Lisabonskej zmluvy, alebo prijatie novej zmluvy. Z jednotlivých navrhovaných riešení podporujeme napr. zavedenie pravidla o dlhovom strope, pričom v Slovenskej republike chceme tento regulatív poistiť ústavným zákonom. Čo sa týka prípadného odovzdávania kompetencií v oblasti daňovej správy a harmonizácie priamych daní, táto sféra by mala zostať v kompetencii národných štátov. Keďže už nemáme na isté regulácie v časoch krízy taký nástroj, akým je vlastná mena, jediný nástroj, ktorý zostáva, je daňová politika.

Nepodporili ste poskytnutie pomoci Grécku. Žiadali ste jasnejšie kritéria. Kvôli čomu?

Ako vidíte, vývoj nám v tomto dal za pravdu. Základom efektívneho riešenia dlhovej situácie je zodpovedný prístup doma na úrovni národného štátu, zníženie deficitu verejných financií a uskutočnene reformných opatrení. Pôžička Grécku na bilaterálnej úrovni situáciu nevyriešila a dnes je poskytnutie ďalšej pomoci spojené s jasnými podmienkami a podmienenej pozitívnym hodnotením zo strany „trojky“ čiže Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, že Grécko plní svoje záväzky.

Slovensko s ešte ďalšími troma členmi EÚ neuznalo Kosovo. Aké sú dôvody pre to?

Na úvod vás poopravím - spolu 5 (nie 4) členov EÚ neuznalo Kosovo. Ide o tieto krajiny:  Rumunsko, Grécko, Španielsko, Cyprus a Slovensko. A teraz k dôvodom, prečo smekonali tak, ako sme konali..

Slovensko neuznalo nezávislé Kosovo, keďže vyhlásenie nezávislosti nebolo dôsledkom novej rezolúcie BR OSN, ktorá by nahradila rezolúciu BR OSN č. 1244/99, ani výsledkom dohody, či dohodnutého procesu. Na dokreslenie – Slovensko v júli uznalo Juhosudánsku republiku, pretože proces, ktorý k vyhláseniu viedol, bol založený na dohode zainteresovaných strán a na výsledkoch referenda. Podporujeme prebiehajúci proces dialógu medzi Belehradom a Prištinou a veríme, že jeho výsledkom bude zvýšenie stability v regióne a vytvorenie udržateľných vzťahov medzi Belehradom a Prištinou. Kosovo však má i z nášho pohľadu európsku perspektívu ako súčasť regiónu západného Balkánu. Podporujeme jeho ekonomický a sociálny rozvoj, napríklad aj poskytovaním slovenskej rozvojovej pomoci.

Vaša krajina pritiahla naozaj veľký počet zahraničných investorov. V čom je tajomstvo tohto modelu?

Už viac ako 20 rokov u nás rezonujú pojmy zmena, transformácia a reforma. Úspešne sme prešli záťažovým a náročným reformným obdobím, ozdravili sme finančný a bankový sektor, realizovali sme viaceré hospodárske a sociálne reformy vrátane zavedenia tzv. rovnej dane a v súčasnosti prijímame ďalšie reformné opatrenia. Naším zámerom je vytvárať priaznivé podnikateľské prostredie s transparentným právnym a ekonomickým priestorom, motivujúce firmy investovať, ľudí pracovať a štátnu a verejnú správu skvalitňovať administratívu a znižovať mieru byrokracie. Máme ambíciu dosiahnuť  také zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré nám umožní, zaradiť sa do prvej desiatky rebríčka krajín poskytujúcich najlepšie podmienky na podnikanie. K dosiahnutiu tohto cieľa nám má npomôcť súbor 100 reformných opatrení na znižovanie administratívnych nákladov a záťaže označovaný ako „Iniciatíva Singapur“.    

Chcela by som však na tomto mieste zdôrazniť pozitívnu úlohu, ktorú pritom zohráva naše úspešné integračné úsilie - vstup SR do Európskej únie, do schengenského priestoru a zavedenie spoločnej európskej meny. Je dôležité si uvedomiť, že aj v súvislosti s príchodom nových zahraničných investícií do SR, Slovensko profitovalo zo zavedenia eura. Patríme do skupiny 16 členských štátov EÚ s najvyšším dosiahnutým stupňom integrácie. 

Akými opatreniami Slovensko bojovalo proti recesii? V roku 2011 sa predpokladá rast vyšší ako 3 percentá.

Som nesmierne rada, že Slovensko aj napriek súčasnej ťažkej ekonomickej situácii si naďalej zachováva ekonomický rast  a ostalo krajinou atraktívnou  pre zahraničných  investorov. Vldáa, na ktorej som čele, robí všetko preto, aby ozdravovanie verejných financií posilnilo aj ekonomickú stabilitu krajiny. K aktívnym krokom, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie na Slovensku, patrí predovšetkým pripravovaná daňová reforma, opatrenia na zníženie administratívnej záťaže podnikateľov alebo už platná zmena Zákonníka práce. Nedá mi nespomenúť  opäť  projekt Singapur, ktorého ambíciou je vytvoriť na Slovensku jedno z najlepších podnikateľských prostredí na svete a najlepšie spomedzi krajín strednej a východnej Európy.

Slovensko a Chorvátsko majú relatívne malú hospodársku výmenu s ohľadom na vysoký stupeň politických vzťahov. V ktorých oblastiach vidíte možné rozšírenie tejto spolupráce?

V hospodárskej spolupráci sme ešte zďaleka nevyužili všetky možnosti, či už ide o vzájomnú výmenu skúseností (napr. našich v oblasti získavania zahraničných investícií, či chorvátskych znalostí podnikateľských podmienok v regióne západného Balkánu), spoluprácu slovenských a chorvátskych podnikateľov v rámci spoločných projektov v krajinách západného Balkánu, ale aj na bilaterálnej úrovni. Možnosti vidím predovšetkým v oblasti energetiky, budovania infraštruktúry, vodného hospodárstva, turizmu a životného prostredia.

Nedávno ste povedali, že Chorvátsko môže byť príkladom iným v boji proti korupcii. Môžete to bližšie vysvetliť?

Oceňujem pokrok, ktorý Chorvátsko dosiahlo prijatím legislatívnych opatrení, medzi ktorými figuruje aj trestná zodpovednosť verejných činiteľov.

K našim hlavným cieľom patrí zlepšenie vymáhateľnosti práva a zníženie korupcie. Jedným z prvých vládnych opatrení preto bolo zverejňovanie všetkých zmlúv súvisiacich s verejným financovaním na internete. Žiadna nová zmluva nenadobudne platnosť, kým nie je zverejnená. Toto opatrenie nám výrazne pomohlo v boji s korupciou a klientelizmom a súčasne zvýšilo tlak na efektívnejšie využívanie verejných financií.

Aj preto som privítala list prezidenta USA Baracku Obamu s oficiálnou pozvánkou na    septembrové fórum o otvorenom vládnutí „Open Government Partnership“  v New Yorku a pripojenie môjho podpisu k deklarácii iniciátorských krajín. Som rada, že aj v tejto iniciatíve figurujeme spoločne s Chorvátskom. 

Vaša politická strana, ako aj strana HDZ Jadranky Kosorovej, je členom Európskej ľudovej strany. Aká je spolupráca v rámci tohto orgánu?

Spoluprácu s HDZ vidím nielen v rámci poslaneckého klubu európskych ľudovcov v EP, koordinácií postojov v rámci tohto politického zoskupenia, či stretnutiami jeho predstaviteľov pred Európskymi radami v Bruseli, ale aj na báze našich bilaterálnych spoločných záujmov pri presadzovaní jednotlivých európskych politík. 

Ako hodnotíte pozíciu slovenskej menšiny v Chorvátsku?

Pozitívne. V súlade s doplnkom Ústavy Chorvátskej republiky z decembra 1997 majú národnostné menšiny rovnaké práva ako občania väčšinového národa a Slováci sú  jednou z oficiálne uznaných národnostných menšín. Navyše, práva menšín  sú garantované a zabezpečované štátom v zmysle ústavného zákona o národnostných menšinách z roku 2002. Podľa posledného oficiálneho sčítania obyvateľstva z roku 2001 žilo v Chorvátskej republike 4.712 osôb slovenskej národnosti, kým podľa predchádzajúceho sčítania obyvateľstva z roku 1991 žilo na území Chorvátska 5.606 osôb slovenskej národnosti. Taktiež majú zabezpečené právo proporcionálneho zastúpenia v parlamente, slovenská a česká menšina má v chorvátskom parlamente svojho zástupcu. Zväz Slovákov v Chorvátsku, ktorý je ústrednou organizáciou Slovákov a má približne 3600 členov v 16 miestnych odbočkách s názvom Matica slovenská, s podporou vlád SR a Chorvátska intenzívne pracuje na dobudovaní Slovenského kultúrneho centra v Našiciach. Finančne sa na projekte podieľajú Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ), chorvátska vláda a mesto Našice. V roku 2011 chorvátska vláda vyčlenila 150.000 € a rovnaká suma bola projektu pridelená z grantového systému Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Ste prvou slovenskou premiérkou. Aké sú Vaše doterajšie skúsenosti na takejto vysokej funkcii?

Vláda, na ktorej som čele, má ambiciózne plány a ja urobím všetko pre to, aby sme naše programové vyhlásenie naplnili, pretože sú v ňom ciele životne dôležité pre Slovensko a pre lepšiu kvalitu života našich občanov. Úlohou premiéra je splniť programové vyhlásenie vlády. Chce to aj veľa bilaterálnych rozhovorov s ministrami. A sú aj témy, ktoré riešime na ministerskej rade pri neformálnych stretnutiach. Veľmi si želám, aby Slovensko bolo maximálne prosperujúca krajina, v ktorej vládne právo zákona a v ktorej sa darí v čo najväčšej miere eliminovať korupciu a klientelizmus.  Ale sú pravdaže aj veci, ktoré nie sú príjemné, ale takáto funkcia ich so sebou prináša.  Ak môžem byť osobná – nepredpokladala som, že sa môj osobný život až natoľko stane vecou verejnou.