Iveta Radičová na Oxfordskej univerzite: „Keď sa v politike nehľadí na morálku, v konečnom dôsledku na to doplácame všetci.“

Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová vystúpila na pôde prestížnej univerzity v Oxforde (St.Anthony´s College) s prednáškou na tému „Obnovenie dôvery“. St. Anthony´ s College sa špecializuje na medzinárodné vzťahy, ekonómiu, politológiu, históriu a antropológiu. Univerzita v Oxforde je najstaršou v Anglicku a patrí medzi  najlepšie na svete. V roku 1990 absolvovala Iveta Radičová na tejto univerzite postdoktorálne štúdium.

V prednáške sa venovala súčasnej situácii v Európe v kontexte morálky a dôvery. „Keď sa v politike nehľadí na morálku, je to vždy deformujúce a v konečnom dôsledku na to doplácame všetci. A keď je politika podriadená ekonomickým silám a záujmovým skupinám, speje do slepej uličky,“ povedala I. Radičová.

Ako povedala, skúsenosť postkomunistických krajín ukazuje, že vybudovať demokratické inštitúcie je ľahšie, než dosiahnuť ich zodpovedné fungovanie v rámci pravidiel demokracie. „Dnes, keď sme v postkomunistických krajinách na začiatku tretej dekády slobody a demokracie, stojíme pred úlohou budovať demokraciu ako kultúru, vrátane demokratických vzorcov správania sa a budovania silnej občianskej spoločnosti. Procedúra demokracie sa tvorí rýchlejšie než kultúra demokracie. Príkladom toho je na Slovensku napríklad justícia: máme demokratické súdnictvo, no vymáhateľnosť práva nie je dostatočná; máme systémy a inštitúcie boja proti korupcii, ale reálne bojovať proti korupcii je omnoho ťažšie.“ Demokracia ako kultúra preto znamená nielen spôsob fungovania demokratických inštitúcií, ale aj dôveru občanov, že tieto inštitúcie budú skutočne garantom demokracie, slobody, práva a spravodlivosti.

Za kľúčový prvok kultúry demokracie označila I. Radičová dôveru: „Dôvera občanov, že politici a inštitúcie demokracie sa budú riadiť princípmi a pravidlami slobody a demokracie. Dôvera, že pravidlá platia rovnako pre všetkých, nielen pre úzku skupinu vyvolených. Dôvera v štát a dôvera k druhým ľuďom sú dve základné roviny dôvery, bez ktorých demokracia nemôže dobre fungovať. Nedôvera k štátu vedie k občianskej pasivite, z ktorej potom môžu profitovať politici, ktorým na demokracii ako kultúre až tak nezáleží, potrebujú len vonkajší rámec demokracie, aby ju využili vo svoj prospech alebo v prospech im blízkych ekonomických alebo záujmových skupín“. V tejto súvislosti spomenula aj tzv. paradox demokracie, keď „občania síce majú dôveru v demokraciu a demokratické procesy, zato však výrazne poklesla ich dôvera k politikom. Demokracia sa šíri po celom svete, no v zrelých demokraciách sú ľudia neraz z rôznych situácií a postupov rozčarovaní.“

Predsedníčka vlády SR sa v prednáške venovala aj súčasnej kríze. Podľa jej slov finančná kríza a jej negatívny vplyv na celoeurópsky bankový sektor jasne preukázali, že eurozóna nebola pripravená na žiadny krízový scenár. „Akékoľvek dlhodobé riešenie musí obsahovať inštitút manažovaného (čiastočného) bankrotu. Viacerým krajinám vrátane Slovenska sa podarilo presadiť, aby pri koncipovaní druhého eurovalu (ESM) bola nastolená aj táto otázka.“ Podľa I.Radičovej by v eurozóne mali existovať inštitúty, ktoré by dodávali likviditu pre krajiny, ktoré sa dostali do fiškálnych ťažkostí. Treba však jednoznačne rozlíšiť krajiny, ktoré sú nesolventné (Grécko) a nelikvidné (Írsko). „Pre dlhodobé úspešné fungovanie eurozóny je preto podľa mňa nevyhnutné na jednej strane zaviesť riadený bankrot, ale zároveň treba vybudovať mechanizmy na udržanie dôvery v bankový sektor eurozóny. Slovensko odmietlo prvú pôžičku Grécku, ale podporilo vznik EFSF. Zároveň sme dosiahli, že Slovensko ako jediná krajiny má výnimku z navýšenia pomoci Grécku a danou sumou navýšime podporu pre iné programy.“

Iveta Radičová pripomenula, že jedným zo základných stavebných kameňov pri vzniku európskeho spoločenstva bola solidarita, ktorá aj naďalej zostáva jedným zo základných princípov jeho existencie. „Solidárnosť a spoluzodpovednosť každej jednej krajiny má byť princípom riešenia existenčných problémov aj ostatných krajín. A naopak, jej odmietnutie môže byť v konečnom dôsledku príčinou spätného dopadu existenčných problémov na iné krajiny (....). Hovoriť, že je to problém len tých druhých a nás sa to netýka, je jednoducho lož a nezodpovednosť. A práve dôvera je základnou kategóriou pre úspešné zvládnutie krízy, a to pre finančné trhy i pre ekonomiku ako celok.“


* * * * *
 Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR