Iveta Radičová: Obdobie „normalizácie"

Príspevok predsedníčky vlády SR Ivety Radičovej pri príležitosti 60. výročia začiatku československého vysielania Rádia Slobodná Európa.

Zvláštne, ako mnohé reálie a slová, ktoré ich označovali, v našich končinách starnú. Padajú do zabudnutia. Dnes už napríklad málokto z mladej generácie vie, čo označovalo slovo „normalizácia“.

Už mnohí nevedia, že obdobie takzvanej „normalizácie“ bolo jedným z najabsurdnejších období našich dejín. Že to bolo obdobie rozmachu neslobody, cenzúry, klamstva, dvojakej morálky. Obdobie, keď napríklad na dva roky väzenia bol odsúdený humorista a spisovateľ Ján Ladislav Kalina aj kvôli tomu, že doma spolu s dvomi ďalšími známymi počúval vtedy zakázaného českého pesničkára Karla Kryla. Že normalizácia bola obdobím manipulovania, ponižovania občanov.

Lenže normalizácia bola aj obdobím, keď sme u nás v obývačke počúvali Rádio Slobodná Európa. Bol zdrojom našich necenzúrovaných informácii. Pamätám si na staré rádio, na ktorom sme ladili stanicu Slobodná Európa, ktorá bola bez prestávky rušená sovietskymi rušičkami. Dodnes si pamätám ten pocit, ktorý nás v takých chvíľach ovládol, keď sme cez chrapčanie, pískanie či šum rušičiek zachytili známe rozhlasové zvučky a hlasy moderátorov. Bol to pocit šťastia, chvíľkovej slobody, spätosti so svetom. Spomínam si na melodický hlas Lídy Rakušanovej, Milana Schulza či príjemne zachrípnutý alt Agneši Kalinovej. Ale aj na mnohých ďalších, ktorých slová vniesli do našich dní nádych slobody. A samozrejme na pesničky Karla Kryla. Napríklad na pieseň Veličenstvo kat, kde Kryl presne charakterizoval to obdobie zla a temna: „Byl hrozný tento stát, když musel si se dívat, jak zakázali psát a zakázali zpívat“.

Zdalo sa nám, že pokiaľ počúvame vysielanie Slobodnej Európy, to zlo a temno okolo nás do našej obývačky nevstúpi. Náš byt sa na tú hodinu, dve, čo sme denne počúvali Slobodnú Európu, stal ostrovom slobody. Uvedomovali sme si, že Stefan Zweig mal úplne pravdu, keď povedal, že cenzúra je odjakživa rodnou sestrou diktatúry a pravdivé informácie znamenajú všetko aj počas vojny aj v mieri. Aspoň na chvíľu sme sa cítili slobodní.

Pamätám si aj na reportáže Pavla Pecháčka, vtedajšieho riaditeľa Slobodnej Európy, ktorý sa celkom náhodou ocitol v Prahe práve v novembri 1989, keď sa rúcala komunistická diktatúra, a vysielal priamo z prvých pražských demonštrácií. Tie reportáže povzbudzovali aj nás v Bratislave, aby sme dennodenne proti diktatúre demonštrovali. Po desaťročiach totality sme získali slobodu aj vďaka tomu, že Rádio Slobodná Európa desiatky rokov do našich kuchýň a izieb prinášalo na svojich vlnách slobodné informácie.

Nechcem byť patetická, ale ten oslobodzujúci pocit, keď sa v našej obývačke ozvalo: „Vysiela rozhlasová stanica Slobodná Európa“, bol a vždy zostane jedinečný, neopakovateľný.

Iveta Radičová