Odpoveď predsedníčky vlády na otázku poslanca M. Vargovčáka v rámci Hodiny otázok v NR SR

Pani premiérka, aké má vláda možnosti reagovať na svetové zvyšovanie cien?


Vážený pán poslanec, vážená Národná rada Slovenskej republiky.


Zvyšovanie cien potravín je celosvetový jav, a Slovensko nie je izolovaný ostrov. Podľa údajov Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN vo februári tohto roka dosiahol ich index cien potravín rekordne vysokú úroveň. Najvyššiu od roku 1990, odkedy organizácia ceny sleduje týmto spôsobom. Na svetových trhoch sa ceny potravín nepretržite zvyšujú už ôsmy mesiac. Je to dôsledok zlej úrody, ale aj vysokých cien pohonných hmôt. Je to obrovský celosvetový problém, ktorý vplýva aj na globálnu politiku. Veď jedným zo spúšťačov nepokojov a politických zmien v severnej Afrike bolo okrem túžby po demokracii práve zdražovanie základných potravín, ktoré sa bytostne dotýka najmä obyvateľov chudobných krajín.


Neexistuje spôsob, ako by proti tomuto vývoju mohla byť Európa imúnna. Týka sa to všetkých štátov. V nových členských krajinách v strednej a východnej Európe sa za posledný rok zvýšili ceny potravín v rozmedzí od štyroch percent v Slovinsku až po takmer 13 percent v Estónsku, čo je dvakrát toľko ako na Slovensku. Od roku 2005 sa na Slovensku zvýšili ceny potravín o 17 percent. Ale opäť, bohužiaľ, nie sme žiadna výnimka. V celej EÚ rástli ceny potravín v priemere rovnakým tempom – teda o 17 percent.


Tvrdenie strany Smer-SD, že napriek zvyšovaniu svetových cien vraj udržali „cenovú stabilitu“, sa preto nezakladá na pravde. V roku 2008 bola inflácia na úrovni 4,4%. V peňažnom vyjadrení to znamená, že kvôli cenového rastu priemerná domácnosť siahla v roku 2008 hlbšie do vrecka o 100 €. Keď v júni 2008 bol medziročný rast cien potravín až na úrovni 10,5%, vtedajší premiér Robert Fico to nevnímal s toľkým znepokojením. Dokonca cez boj proti obchodným reťazcom bránil konkurenčnému tlaku na znižovanie spotrebiteľských cien.


Jediné, čo v predchádzajúcich dvoch rokoch prechodne zabrzdilo tento trend, bola, žiaľ, svetová hospodárska kríza. Áno, rast cien sa načas spomalil, pretože spotrebitelia na celom svete - vrátane Slovenska- výrazne znížili dopyt a spotrebu. Chváliť sa niečím takým je poriadne cynické. Najmä, ak cena za takúto stabilitu bolo prepúšťanie, rastúca nezamestnanosť a hospodárske problémy.


Ignorovať vývoj vo svete, keď sa to hodí, je presne pracovná metóda, ktorú pán poslanec Fico neustále používa. V roku 2009, počas jeho vlády, sa slovenská ekonomika prepadla o 4,7 percenta a začala prudko rásť nezamestnanosť. Vtedy sa odvolával na svetovú hospodársku krízu – aj keď pár mesiacov predtým tvrdil, že nás kríza minie. Ale bolo by z mojej strany absurdné, keby som ju ignorovala a všetku vinu za to, že množstvo rodín zostalo bez živiteľa, hádzala na vládu Roberta Fica. Lenže rovnako absurdné je, keď dnes poslanec Fico ignoruje prudký celosvetový rast cien potravín a snaží sa občanom nahovoriť, že za to môže terajšia slovenská vláda.


Sú veci, ktoré vláda môže a musí ovplyvniť. Jednou z nich je chrániť tých, ktorí sú voči tomuto vývoju najviac zraniteľní. A presne to súčasná vláda aj robí a urobila. Príspevok na starostlivosť o dieťa stúpol zo 164 na 230 eur. Materské sa zvýšilo z 55 na 60% vymeriavacieho základu a základná materská dovolenka sa predĺžila z 28 na 34 týždňov. Celkové výdavky na rodinnú politiku tento rok rastú o vyše 100 miliónov eur. Popri tom sa upravuje spôsob výpočtu takzvaného vianočného dôchodku, aby najviac ohrození penzisti dostali najvyšší príspevok – vyše 66 eur. Od apríla sa zavádzajú stropy na doplatky za lieky, takže dôchodcovia a zdravotne ťažko postihnutí nezaplatia štvrťročne viac ako 30, resp. 45 €. V parlamente už čaká na schválenie novela zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ktorá uľahčuje situáciu osobným asistentom a opatrovateľom zdravotne postihnutých osôb. Nezabúda sa ani na nezamestnaných. Ľudia, ktorí prídu o prácu, získajú ľahšie dávku v nezamestnanosti. Nárok na vyššiu podporu v prípade straty zamestnania majú aj rodičia, ktorí prišli o prácu počas rodičovskej dovolenky.


A ešte ďalšiu veľmi podstatnú vec dokáže vláda ovplyvniť. Nesmie dopustiť plytvanie a rozkrádanie. Svetová kríza určite ovplyvnila aj vývoj vo verejných financiách a prispela k zvýšeniu deficitu a dlhu. Ale zodpovedná vláda na to zareaguje a snaží sa šetriť všade, kde je to aspoň trochu možné. Lebo nie je jedno, či sa výška dlhu zvýši o 2 000 eur na každého jedného obyvateľa Slovenska, ako sa to stalo počas posledných dvoch rokov predchádzajúcej vlády, alebo je tento nárast pomalší. Každé jedno ušetrené euro sa počíta.


Preto musela súčasná vláda prijať ozdravné opatrenia vrátane dočasného zvýšenia DPH, presne, ako všetky ostatné krajiny Európskej únie museli prijímať úsporné opatrenia vrátane zvyšovania daní. Lenže najhoršie na tom je, že aj keď urobíme potrebné opatrenia, tak vzápätí objavíme po predchádzajúcej vláde ďalšiu skrytú mínu. Jeden príklad za všetky: novému vedeniu Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa podarilo zabezpečiť, aby v tomto roku začal na mesačnej báze hospodáriť vyrovnane. A hneď vzápätí – pri ročnej uzávierke - sme objavili ďalší skrytý dlh za 50 miliónov eur, pretože bývalé vedenie poisťovne maskovalo skutočné hospodárenie. Ďalší kostlivec v skrini.


Nepopieram, že dočasné zvýšenie DPH malo a má prechodný vplyv na ceny. V januári bol celkový vplyv nepriamych daní na infláciu 0,54 percentného bodu. Vo februári to bolo 0,01 percentného bodu. To sú údaje Štatistického úradu. A zdôrazniť treba aj to, že hoci ceny potravín kvôli vývoju vo svete výrazne rastú, celkový rast cien na Slovensku zatiaľ dosahuje za prvé dva mesiace 3,2 percenta, čo je tretia najnižšia inflácia za 16 rokov. Navyše, najnovšie údaje signalizujú, že vládne opatrenia postupne prispievajú k stabilizácii a zlepšovaniu situácie v slovenskej ekonomike. Priemerné mzdy rástli v januári vo väčšine odvetví. Zamestnanosť v priemysle sa zvýšila v januári najrýchlejšie od jari 2007, medziročne o 4,3 %. Priemyselná produkcia na Slovensku v januári medziročne vzrástla o 17,1 percenta, čo bol druhý najvyšší rast v rámci EÚ. Priemer EÚ bol 6,8 percenta.


Posledné dva-tri mesiace nepočúvame zo strany opozície nič len útoky, klamstvá a obviňovanie. Nebudem robiť tento typ politiky, aj keď mi to už mnohí občania vyčítajú. Aj preto, že je to úplne rovnaká politika, akú robil poslanec Fico od roku 1999 do roku 2006. Aj vtedy všetko kritizoval. Veštil, že vládna politika povedie k pádu ekonomiky a krachu štátu.


Poslanec Fico mal v minulosti aj iné pozoruhodné výroky.
V júli 1999 povedal, že z SDĽ, citujem - „môžem odísť iba do politického dôchodku“. Pár mesiacov na to založil vlastnú politickú stranu.


V roku 2001 bol pripravený plniť funkciu predsedu vlády a v prípade, že sa Smer nestane vládnou stranou, ponúknuť strane svoju rezignáciu. Neponúkol.


Spoluprácu s HZDS pripúšťal len bez účasti pána Mečiara. A v roku 2006 bez mihnutia oka zostavil koalíciu s pánom Mečiarom a označil ju za najlepšie možné riešenie.


V januári 2009 povedal: „Nepovažujem za správne, aby človek, ktorý má k dispozícii vládnu moc, či už štyri roky alebo osem rokov, potom sa vrátil do parlamentu a vykrikoval z lavice.“ A potom dodal, že si nikdy nesadne do lavice ako opozičný poslanec a nebude vykrikovať na novú vládu.


Takto by som mohla rozprávať celé hodiny. A mať tu desiatky do fólie zaliatych výrokov a takto ich predostierať, viesť tento typ politikárčenia., útokov a tzv.dialógov. .No nespravím to, lebo verím občanom. Verím, že vedia odlíšiť medzi klamstvom a faktami. Medzi sľubmi, siláckymi rečami a reálnymi skutkami. A nenechajú sa zmiasť zastrašovaním.


Takým zastrašovaním, ako keď ešte donedávna pán Fico strašil ľudí tým, že táto vláda ide privatizovať strategické podniky. A nevšimol si, že súčasná vláda sa v Programovom vyhlásení jasne zaviazala, že nebude privatizovať strategické podniky.


Veď aj sedliacky rozum hovorí, že teplárne nemôžu byť strategickým podnikom. Vodu vám cez potrubie dodajú len vodárne, elektrinu len elektrárne, plyn len plynárne, ale stačí, aby ste si kúpili kotol a teplo si vyrábate sami. Ako by sme teda mohli pri teplárňach, ktoré dodávajú teplo len jednému z desiatich občanov, hovoriť o strategických podnikoch? Ako môžeme pri 6 teplárňach hovoriť o strategických podnikoch, keď na Slovensku máme viac ako 300 výrobcov tepla?! Nemôžeme.


Áno, v jednej predvolebnej diskusii som povedala, že „nebudeme privatizovať“. Lenže poslanec Fico si nevšimol – tak, ako si nevšimol November 89 - že to bolo v nadväznosti na to, keď som hovorila, že „privatizácia nie je sama pre seba“, že „privatizácia sama osebe nie je diabol“ a že „privatizácia má ten zmysel, že ak potrebujeme zahraničné investície, ak potrebujeme nové technológie a nemáme na to dostatok zdrojov, vtedy má zmysel a pomáha naštartovať podnik a pracovné miesta“. Pán Fico si nevšimol ani to, že pred parlamentnými voľbami v roku 2010 som povedala, že štyri roky vlády Roberta Fica „ukázali, že štát nedokáže bratislavské letisko a Cargo dobre riadiť“ a „ak budeme vo vláde, získame pre tieto firmy strategických partnerov a zachránime ich“. Presne tak, ako to robíme. Navyše, ako viete, železničné spoločnosti po ozdravujúcom programe podpísali kolektívne zmluvy s odbormi. A presne takto sme to mali vymedzené aj vo volebnom programe SDKÚ – DS.


Takže žiadny volebný podvod, a žiadne klamárske sľuby, ako sa to snaží podsúvať občanom pán poslanec Fico. Ako však vidieť, pán poslanec rád vytrháva vety z kontextu. Ale keď napríklad v diskusnej relácii v septembri 1999 redaktor citoval jednu jeho vetu, pán Fico sa ohradil: „... vy ste vytrhli vetu z kontextu. Tam bola ešte veta pred tým...“ Robert Fico dnes predvádza to isté, voči čomu sa kedysi on sám ohradil.


Nehovoríme o volebnom podvode, ale zachraňujeme teplárne, ktoré pred sebou tlačia investičný dlh vo výške 760 miliónov eur. Napriek predaju nehnuteľností, napriek tichej privatizácii v Prešove, napriek predaju emisií – dokonca niekde podvodnom - teplárne potrebujú investora.


Strašenie, že privatizácia povedie k rastu cien, je úplný nezmysel. Dokázali to vodárenské spoločnosti, kde po privatizácii naopak ceny klesli. Dokázali to mnohé teplárenské spoločnosti, kde v súkromných sú nižšie ceny ako v štátnych. Nezáleží na vlastníkovi, ale na tom, aká je súťaž a aké kvalitné služby tá–ktorá spoločnosť dokáže ponúknuť.


Na konci volebného obdobia budeme môcť porovnať, kto koho, kedy a ako klamal a zavádzal. Kto napĺňa to, čo sľúbil občanom a kto robí zodpovednú politiku.


Od parlamentných volieb uplynulo osem mesiacov. Prebrali sme krajinu dva roky po sebe s obrovským deficitom verejných financií, rastúcim dlhom štátu, s vysokou mierou nezamestnanosti, s dvomi tretinami občanov s príjmom pod 500 eur, s vyše 10% hranicou rizika chudoby, s podnikmi v dlhoch. Zaviazali sme sa, že to vyriešime. Že naštartujeme ekonomiku, že naštartujeme zamestnanosť, že budeme vytvárať nové pracovné miesta. A ja tvrdím, že to bude pravda.