Otázky a odpovede k Európskemu stabilizačnému mechanizmu (tzv. Permanentný euroval)

Čo je permanentný stabilizačný mechanizmus?

Tzv. Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM) bude medzivládna organizácia, ktorá od júla 2013 nahradí dnešný euroval. Bude mať povahu regionálneho záchranného fondu. Cieľ a fungovanie bude podobné Medzinárodnému menovému fondu. Bude slúžiť na prípadnú mimoriadnu finančnú pomoc členom eurozóny, ktorí sa ocitli vo finančnej tiesni. Lídri EÚ jeho vytvorenie schválili na summitoch v októbri a decembri minulého roka. Slovensko s jeho vznikom súhlasilo, pretože bola splnená kľúčová podmienka vlády SR - účasť privátneho sektora na prípadnej riadenej reštrukturalizácii dlhu členskej krajiny.

Ako bude ESM fungovať?

ESM má mať efektívnu kapacitu na poskytovanie finančnej pomoci v celkovej výške 500 mld. €. Jeho fungovanie má byť podobné ako v prípade eurovalu: inštitúcia vydá dlhopisy s ratingom AAA a peniaze požičia členskému štátu, ktorý pomoc potrebuje. O tom, či sa poskytne pomoc štátu v problémoch rozhodnú ostatní členovia ESM jednohlasne, po striktnom hodnotení Európskej komisie, ECB a MMF.


Takže ESM nebude priamo nakupovať dlhopisy problémových štátov?

Výnimočne môže ESM nakupovať dlhopisy problémových štátov na primárnom trhu, tzn. priamo pri emisii dlhopisov. Hlavným nástrojom pomoci budú štandardné pôžičkové operácie cez AAA dlhopisy.


Koľko peňazí vlastne bude mať ESM k dispozícii – 500 alebo 700 mld. €?

ESM bude získavať zdroje na finančných trhoch, teda investorom predávať dlhopisy s ratingom AAA, no nie všetky členské štáty eurozóny majú takýto rating. Preto na dosiahnutie zamýšľanej úverovej kapacity 500 mld. € bude potrebné doplniť ďalšiu rezervu, ktorá vykompenzuje nižšiu bonitu (rating) niektorých štátov, vrátane Slovenska. Tá bude vo výške 200 mld. €. Podobne je to aj v prípade súčasného eurovalu – sústredili sa v ňom záruky štátov v celkovom objeme 440 mld. €, no skutočná schopnosť vydávať AAA dlhopisy je len vo výške zhruba 240 mld. €.


Prečo bude do ESM potrebné vkladať hotovosť?

Práve pre vyššie spomenutý dôvod – aby sa v hodnoteniach ratingových agentúr dosiahla bonita na úrovni AAA. Hotovosť poslúži ako forma záruky, nie na priamu injekciu do problémovej ekonomiky. Na dosiahnutie úverovej kapacity 500 mld. € iba cez záruky by bolo potrebné záruky vo výške 2,33-násobku kapacity, to znamená takmer 1,3 bilióna eur!


Aká bude štruktúra fondov v ESM?

Celkový finančný balík bude 700 mld. €, čo by malo zaručiť úverovú kapacitu 500 mld. €. Z toho 80 mld. € bude hotovosť, zvyšných 620 mld. € bude tvoriť vhodná kombinácia záruk (ako v dnešnom eurovale) a takzvaného kapitálu na zavolanie, teda v prípade potreby. Len uplatnený kapitál na zavolanie bude mať formu hotovosti, ale opäť – poslúži na kompenzáciu chýbajúceho ratingu niektorých štátov, nie na priamu injekciu. Nie je teda pravda, že celých 620 mld. € bude „cash“ na zavolanie. Jedným z nástrojov pomoci budú stále vládne záruky, ktoré budú tvoriť primeraný podiel balíka, v závislosti od konkrétnej situácie na trhoch a od problémového štátu. Presné rozdelenie bude závisieť aj od toho, aké ratingy budú mať v danej chvíli pomáhajúce štáty.


Prečo Slovensko súhlasilo s hotovosťou?

Dosiahnutie zamýšľanej úverovej kapacity len formou garancií by si vyžadovalo balík záruk vysoko prevyšujúci bilión eur. V prípade najčiernejšieho scenára, teda ak by ESM požičal peniaze a dlžnícka krajina by ich nemohla vrátiť, slovenská strata by pri zárukách bola vyššia ako pri hotovosti. S každou pomocou sa spája riziko, najmä v prípade záchranného mechanizmu, ktorý má byť tým krajným núdzovým riešením. Jednoduchá analýza dôsledkov prípadného skrachovania pomoci ukázala, že pre slovenských daňovníkov by to bolo v konečnom dôsledku horšie, ako keď sa rating ESM dorovná hotovosťou. Takže dilema bola jednoduchá: tvrdohlavé trvanie na postojoch alebo nižšie riziko pre peniaze občanov.


Nebolo by pre Slovensko lepšie zotrvať na pôvodnom príspevkovom kľúči a bez hotovosti v ESM?

Takto alternatívy nestáli a ak niekto tvrdí opak, účelovo zavádza. Boli možnosti mať ESM podľa starého kľúča alebo nového. Voľba kľúča nemala vplyv na existenciu hotovostnej zložky ESM. Tieto dve témy v rámci rokovaní žiadna členská krajina nikdy nespájala. Aj proti zmene ESM kľúča bol obrovský odpor. Navyše, súčasná vláda odmietla pôžičku Grécku schválenú bývalou vládou, ktorá by podľa pôvodného kľúča slovenských daňovníkov stála 800 mil. € v hotovosti. Zhruba rovnakú sumu by od roku 2013 muselo Slovensko zaplatiť do ESM, keby zostal pôvodný kľúč. Vďaka presadeniu zmeny kľúča sme ušetrili v rokoch 2013 - 2015 až 132 mil.€. To je dôkaz, že aj malá krajina dokáže obhajovať svoje záujmy a zároveň sa zodpovedne podieľať na stabilizácii našej spoločnej meny.


Čo je to za úspech, keď dohodnutý kľúč je len dočasný?

Pôvodný kľúč bol zjavne nevýhodný pre relatívne chudobnejšie štáty, lebo výška populácie im vo vzorci neúmerne navyšovala podiel na pomoci. Nový kľúč je naozaj dočasný – bude platiť dovtedy, pokiaľ bude Slovensko chudobné (najviac 12 rokov od vstupu do eurozóny). Lenže keď Slovensko prestane plniť podmienky na výhodnejší kľúč, znamená to, že jeho ekonomická úroveň bude oveľa vyššia a podiel jeho účasti už podľa daného vzorca nebude tak zdeformovaný výškou populácie.

Kde vezme Slovensko peniaze na hotovostný vklad do ESM?

Všetky krajiny, ktoré majú deficit, si musia na každý dodatočný výdavok logicky požičiavať. Podobne si požičajú aj na prípadné ďalšie vklady vo forme kapitálu na zavolanie, no zároveň budú inkasovať úroky z úveru, ktorý čerpajú zachraňované krajiny. Na takto zvýšený deficit štátu a dlh však bude Európska komisia prihliadať pri posudzovaní jeho schopnosti plniť podmienky Paktu stability a rastu. Inými slovami, ak kvôli tejto pôžičke prekročí rozpočtový schodok povolenú hranicu, nemusí to viesť k spusteniu procedúry nadmerného deficitu či iných sankčných mechanizmov.


Prečo sa vlastne Slovensko na takejto schéme podieľa?

Vláda SR si uvedomuje spoluzodpovednosť za stabilitu našej meny – eura. Nie sú jej cudzie princípy solidarity a spolupatričnosti. Odmietavé postoje malo predovšetkým voči nespravodlivému rozloženiu bremena a voči morálnemu hazardu. Prvý problém bol vyriešený novým príspevkovým kľúčom, ktorý zástupcovia Slovenska v Bruseli vybojovali. Druhý sa zas rieši zahrnutím tzv. účasti privátneho sektora, keď aj súkromní investori, najmä banky, nielen európski daňovníci, budú znášať riziká zlých investičných rozhodnutí.



* * * * *
Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR