Perspektíva smerovania rovná sa veľké investície

Hospodársky rast, a s tým súvisiaci predpokladaný rast zamestnanosti, aj keď situácia nemusí byť vždy priaznivá, ale pre prípravu pre investície si to vyžaduje dohoda na nasledujúce programové obdobie vytýčené v Partnerskej dohode. O podrobnostiach, ktoré sa netýkajú len dohody, sa rozprávame s podpredsedom Vlády SR pre investície Ľubomírom VÁŽNYM. Pripravila redaktorka Parlamentného kuriéra Anna Komová.


Podmienky čerpania eurofondov boli, podľa všetkého, skomplikované zložitou administratívou ale aj kontrolným mechanizmom. Ako to vidíte v nasledujúcom programovom období, bude to efektívnejšie?
Nastavenie riadiacich a kontrolných mechanizmov pre jednotlivé operačné programy vychádza z požiadaviek legislatívy EÚ a je predmetom auditu Európskej komisie na začiatku programového obdobia. Tieto mechanizmy, resp. postupy sú ukotvené v manuáloch riadiacich orgánov. Nie je jednoduché nastaviť kontrolný mechanizmus tak, aby na jednej strane vyhovel auditu Európskej komisie a na strane druhej, aby bol jednoduchý a umožnil rýchlejší postup v schvaľovacom procese projektov, resp. žiadostí o platby z fondov EÚ.
Centrálny koordinačný orgán (CKO), ktorý v súčasnosti pripravuje nový systém riadenia pre nové programové obdobie 2014 – 2020, má úlohu, pri rešpektovaní záväzných postupov z legislatívy, pripraviť systém pod mottom „najjednoduchšie ako sa dá“. Príprava prebieha v spolupráci so všetkými riadiacimi orgánmi, s cieľom využiť skúsenosti z tohto programového obdobia na vypracovanie efektívnejších postupov, ako v tomto programovom období.


Pri implementácii fondov EÚ vznikajú isté prekážky, nie je možné ich predvídať a vopred sa pripraviť na možné nedostatky, ktoré nastanú?
Medzi najzásadnejšie nedostatky patrí predovšetkým „politický cyklus“, na ktorý skutočne nie je možné sa pripraviť a predvídať ho. Dôsledkom neho dochádza k zmenám či už naprogramovaných dokumentov z pohľadu priorít novovzniknutej vládnej garnitúry, alebo už nastavených a rozbehnutých procesov a jednotlivých krokov v implementácii jednotlivých operačných programov. Niekedy to dôjde až tak ďaleko, že s cieľom dosiahnuť svoje zámery sa pristúpi až k pozastaveniu celej realizácie programov – napr. sú pozastavené výzvy, prehodnocujú sa, a podobne. Okrem toho dochádza k častým výmenám odborníkov na jednotlivých riadiacich postoch, čo vedie k narušeniu kontinuity práce pri riešení celého komplexného balíka otázok vyplývajúcich z reálnej implementácie fondov – jednotlivých projektov. Treba tu zdôrazniť, že veľmi dôležitá je tzv. historická pamäť a to nielen v tomto prípade, ale aj v kontexte prebiehajúcich kontrol, zo strany slovenských kontrolných orgánov, ako aj zo strany kontrol- ných orgánov EK.
S týmto „nedostatkom“ súvisí ďalej aj zme- na právnych predpisov SR (napr. zákon o ve- rejnom obstarávaní), ktorá má v mnohých prí- padoch závažný vplyv na už prebiehajúcu implementáciu fondov – predovšetkým na vyhlásené výzvy, ktoré je nevyhnutné, a to v závislosti od závažnosti účinku tejto zmeny, predlžovať, resp. niekedy aj zrušiť. Spôsobuje to spomaľovanie celého procesu, čo v konečnom dôsledku vedie k nečerpaniu finančných prostriedkov EÚ a na druhej strane, ku koncu programového obdobia to zasa vedie k urýchľovaniu čerpania, často žiaľ aj na úkor kvality, s dôsledkom napr. korekcií, ktoré majú negatívny vplyv na štátny rozpočet.


Dnes už máte isté skúsenosti z predchádzajúceho programového obdobia, kto by mal mať väčšiu zodpovednosť za ich čerpanie?
Z legislatívy EÚ vyplýva, že zodpovednosť za implementáciu operačných programov majú príslušné riadiace orgány, v našich pomeroch poverené rezorty. Tieto boli doteraz koordinované Centrálnym koordinačným orgánom, resp. tým členom vlády, pod ktorého Centrálny koordinačný orgán spadal. Doterajšia prax však ukázala, že tento model dobre nefunguje, často riadiace orgány meškajú v spustení výziev na predkladanie projektov, v projektovej príprave a implementácii, a podobne, čo sa odrazilo na nedostatočnom čerpaní fondov EÚ. Je preto na mieste otázka, aby mohli byť ovplyvňované procesy implementácie operačných programov na jednotlivých rezortoch účinnými a efektívnymi nástrojmi.


Je pripravená Partnerská dohoda na roky 2014 – 2020 ako základný dokument pre budúce programové obdobie, čo znamená pre Slovensko?
Základnými východiskami pri príprave Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020 sú strategické dokumenty na úrovni EÚ a SR v oblasti politiky súdržnosti – stratégia Európa 2020, Národný program reforiem Slovenskej republiky a Pozičný dokument Európskej komisie k vypracovaniu Partnerskej dohody a programov na Slovensku na roky 2014 – 2020.
Posledný východiskový dokument, na ktorý sme s Partnerskou dohodou „čakali“, a ktorého závery musíme zapracovať, boli 19. novembra 2013 v EP schválené nariadenia pre nové programové obdobie 2014 – 2020. Partnerská dohoda Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020 je základný strategický dokument s celoštátnym dosahom, ktorý vypracovala Slovenská republika za účasti partnerov v súlade s prístupom viacúrovňového riadenia a ktorým sa stanoví stratégia, priority a opat- renia na účinné a efektívne využívanie prostriedkov Európskych štrukturálnych a investičných fondov na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020.
Prvý návrh Partnerskej dohody Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020 bol zaslaný na EK dňa 28. júna 2013. Konsolidovaná verzia neformálnych pripomienok všetkých povinne zainteresovaných organizačných zložiek EK- direktoriátov (REGIO, EMPL, AGRI, MARE), po vnútornom pripomienkovaní v rámci Európskej komisie, bola SR zaslaná dňa 9.augusta 2013. Prerokovanie pripomienok Európskej komisie sa uskutočnilo v Bratislave 13. septembra 2013. Na základe týchto pripomienok sú v súčasnosti jednotlivé kapitoly Partnerskej dohody dopracovávané a postupne konzultované s príslušnými predstaviteľmi Európskej komisie, tak aby záverečné pripomienky EK boli slovenskej strane zaslané do konca roka 2013. Po zapracovaní pripomienok zo strany EK sa návrh Partnerskej dohody prerokuje s partnermi (štátna správa, ZMOS, VÚC, mimovládne organizácie atď. ) a predloží na rokovanie vlády SR. Po jej schválení vládou SR sa finálny návrh Partnerskej dohody formálne zašle na Európsku komisiu pravdepodobne v januári 2014.


Čo je pre Slovensko najaktuálnejšie, čo treba riešiť práve eurofondmi?
Priority, ktoré Slovensko navrhuje financovať, sú v súlade so strategickými dokumentmi na úrovni EÚ a SR v oblasti politiky súdržnosti, hlavne so stratégiou Európa 2020 a Národným plánom reforiem SR. Zámery Slovenska však musia rešpektovať odporúčania Európskej komisie uvedené v Pozičnom dokumente EK k vypracovaniu Partnerskej dohody a programov na Slovensku na roky 2014 – 2020 ako aj skúsenosti a ponaučenia z implementácie súčasného programového obdobia. Výsledkom je určenie priorít financovania a zníženie počtu operačných programov oproti súčasnému obdobiu.
Hlavnými prioritami financovania SR v novom programovom období sú podpora vedy a inovácií a ich vzájomné prepojenie, investície do infraštruktúry (dopravnej aj informačno-komunikačných technológií), podpora ľudských zdrojov, boj proti nezamestnanosti, vzdelávanie a začleňovanie marginalizovaných komunít, reforma verejnej správy, investície do ochrany životného prostredia vrátane proti povodňových opatrení a investície do regiónov (pre obce, mestá a ostatných relevantných partnerov).


Ako ste sa vyrovnali s neuskutočniteľnosťou projektu širokorozchodnej trate, ktorá mala slúžiť na skvalitnenie dopravnej infraštruktúry a bola vašou výraznou snahou?
Projekt nie je neuskutočniteľný, naopak je uskutočniteľný, ale nevieme v akom čase a na to práve má odpovedať v súčasnosti realizovaná štúdia. Cieľom tohto projektu je vytvorenie priameho železničného spojenia medzi Európou a Áziou predĺžením existujúcej železničnej trate s rozchodom 1 520 mm z Košíc na Slovensku do Viedne. Uskutočnenie projektu povedie k vytvoreniu euroázijského pozemného prepojenia s integrovaným prepojením v dĺžke približne 11 000 km ponúkajúceho trvalo udržateľné nákladné železničné spojenie medzi Európou a Áziou, v časovom rozpätíe nie viac ako 15 dní v porovnaní so súčasným prepojením námornou dopravou, trvajúcim 35 dní. Celkový objem investícií siaha do 6,36 mld. eur. Podľa môjho názoru, ak budú predpokladané projektované prepravné toky na úrovni 25 mil. ton ročne, môže byť projekt realizovateľný. Pripomeniem, že ŠRT nebude mať v najbližších rokoch žiadny vplyv na objem tovarových tokov v nákladnej železničnej doprave na Slovensku. Cieľom tohto projektu je identifikovať nové potenciálne tovarové toky, ktoré by mali vzniknúť novým železničným prepojením Ázie a Európy, pričom jeho primárnym cieľom je získať nové prepravy, ktoré sú v súčasnosti realizované nákladnou vodnou dopravou.


Ešte ako poslanec NR SR ste sa začali zaoberať koncepciou rozvoja výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov – aká je situácia dnes, dá sa ešte investovať?
Zrejme sa už nezopakuje situácia z rokov 2009 – 2011, keď súhra viacerých okolností spustila fotovoltickú horúčku a inštalovaný výkon solárnych elektrární vyskočil z takmer nuly na 500 MW. Naďalej sú však atraktívne investície do bioplynových staníc, alebo do malých vodných elektrární. Návrh energetickej politiky požaduje zvýhodnenie pre obnoviteľné zdroje s predvídateľnou výrobou a s cenou, ktorá bude čo najbližšie k trhovej cene. Zároveň sa predpokladá do roku 2020 utlmenie podpory garantovanými výkupnými tarifami. Naopak, zvýhodňujeme a zjednodušujeme výstavbu malých obnoviteľných zdrojov, ktoré majú slúžiť prednostne na samozásobenie a nezaťažia koncové ceny elektriny. Postupné znižovanie ceny technológie a približovanie sa k trhovej cene elektriny zvyšuje atraktívnosť OZE voči cene elektriny z konvenč- ných zdrojov. Podporuje to rozvoj nového sektora výroby a služieb, keď stovky malých firiem poskytujú montáž a servis malých zdro- jov na celom Slovensku, takže zvyšujú zamestnanosť aj daňové príjmy štátu, a samozrejme pomáhajú domácnostiam aj podnikateľom znižovať náklady na energiu.