Premiér Ľudovít Ódor si pripomenul pamiatku obetí holokaustu a rasového násilia

Položením venca k pamätníku na Rybnom námestí v Bratislave si predseda vlády SR Ľudovít Ódor uctil obete holokaustu a rasového násilia, ktoré si na Slovensku pripomíname 9. septembra. V tejto súvislosti Vám posielame vyjadrenie predsedu vlády SR:

Strach a nenávisť sú deštruktívnymi silami. Ak ich necháme bujnieť, vedú k násiliu, tragédii, dokonca ku genocíde.

Holokaust je najväčšou tragédiou v novodobých dejinách a je morálnou povinnosťou každého z nás pripomínať si, kam dokáže zájsť hnev, predsudky a ľudské zlo.

Slovenský ľudácky režim pred osemdesiatimi dvomi rokmi prijal tzv. Židovský kódex, výsledok postupnej dehumanizácie židovského obyvateľstva u nás.

Židia nemohli vykonávať svoju prácu, režim ich zhabal majetok. Nemohli chodiť do škôl, nemohli navštevovať parky, divadlá, pretože by svojou prítomnosťou snáď urazili tých „lepších“ ľudí.

Tragédia, ktorá bola umocnená tým, že sa veľká časť Slovenska neprávu len prizerala. Našli sa dokonca takí, ktorí opatrenia voči Židom vítali. Spoločnosť sa stala obeťou monštruóznej štátnej propagandy. Opatrenia decimovali židovské obyvateľstvo psychicky, fyzicky. Tragédia, na konci ktorej stálo to, čo história pozná pod názvom „konečné riešenie“.

Minulosť už nezmeníme. Tragédiu neodčiníme. Musíme sa poučiť, uvedomiť si silu zla a nedovoliť zopakovanie podobnej katastrofy. To je úcta a prejav rešpektu obetiam holokaustu a rasového násilia. A nielen tým vojnovým. Je to rovnako prejav rešpektu k ľuďom, ktorí sa režimu vzopreli a riskujúc vlastné životy pomáhali prenasledovaným spoluobčanom.

Je imperatívom všetkých učiť sa tolerancii, porozumeniu, empatii a dialógu. Spoločne vieme preklenúť aj zdanlivo nezdolateľné. Je dôležité si uvedomiť, ako hlboko sú tieto problémy spoločensky zakorenené.

Rasová nenávisť nezmizla, je stále prítomná. Buble pod povrchom a trpezlivo čaká na svoju príležitosť, na to, či dovolíme zlu presiaknuť na povrch.

Všetci sme ochrancami. Historickej pamäti, hodnôt demokracie, humanizmu, úcty a vzájomného rešpektu. Nikdy nezabudnime, z úcty k obetiam, ktoré o život prišli len preto, že nemali tú správnu rasu, náboženstvo, farbu pleti či sexuálnu orientáciu.

Len spoločnosť, ktorá bojuje s nenávisťou, hnevom a predsudkami, ktorá nedovolí strachu pošliapať všetko to ľudské v nás, je spoločnosťou, ktorej patrí budúcnosť.