Robert Fico: Proti výnimkám v znižovaní deficitu budeme protestovať

Brusel 15. marca (TASR) - Zo summitu Európskej únie (EÚ) vyplynuli pre členské štáty štyri základné priority, ktorým sa musí venovať aj Slovensko. Vláda bude predovšetkým pokračovať v robení poriadku vo verejných financiách a výbere daní, avizoval dnes po skončení rokovania európskych lídrov v Bruseli slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD).

"Garantujem, že naše konsolidačné úsilie sa v roku 2013 nespomalí ani neoslabí, máme konkrétny cieľ 3 %, za ktorým chceme ísť. Prináša nám to konkrétne výsledky na finančných trhoch," zdôraznil. Kabinet sa však podľa neho nechce sústreďovať len na oblasť príjmov, ale venovať sa bude predovšetkým rezervám štátu a boju s daňovými únikmi.

Podľa vlastných slov zachytil signály o možnej snahe viacerých veľkých krajín ako napríklad Francúzska vymaniť sa z povinností znižovať deficit na dohodnuté hodnoty, nejde však o potvrdenú vec. "Určite budeme proti tomu protestovať, ale či to pomôže, v tomto okamihu neviem," konštatoval Fico.

Ďalšou prioritou pre EÚ je podpora hospodárskeho rastu. Predseda vlády aj na aktuálnom summite presadzoval, aby sa peniaze z eurofondov používali najmä na výstavbu infraštruktúry, nie na rôzne školenia a podobné "mäkké" opatrenia. "Požiadal som predsedu Európskej komisie, aby bola komisia naďalej pružná, pokiaľ ide o finančné prostriedky roka 2013," doplnil premiér s tým, že sa ako úspešný ukazuje projekt podpory zamestnávania mladých ľudí a bolo by dobré v ňom ďalej pokračovať.

Ďalšími prioritami, ktoré pre jednotlivé členské štáty vyplynuli zo skončeného rokovania európskych lídrov, je obnova toku financií do ekonomiky, najmä v oblasti pôžičiek pre malé a stredné podniky, či zmierňovanie sociálnych dopadov krízy.

Brusel 15. marca (TASR) - Podľa predsedu vlády SR Roberta Fica iniciatíva na podporu programov pre vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí v Európe patrí medzi hlavné priority Európskej únie, čo bolo zdôraznené aj na dvojdňovom summite EÚ a eurozóny v Bruseli. Ako uviedol Fico, lídri EÚ na summite konštatovali, že sociálne dopady úsporných politík prekvapili celú EÚ, najmä v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí.

"My nezamestnanosti venujeme maximálnu pozornosť a budem veľmi rád, ak sa naplní predpoklad Európskej komisie, že v roku 2014 by mohlo dôjsť k poklesu celkovej nezamestnanosti na Slovensku," povedal premiér po skončení summitu.

V tejto súvislosti pripomenul, že Slovensko nepatrí medzi krajiny EÚ s historicky najvyššou mierou ľudí bez práce ako napríklad Česká republika. Podľa jeho slov "naša krajina najvyššiu mieru nezamestnanosti zažívala v rokoch 1998-1999". Fico ale priznal, že súčasný stav na trhu práce, najmä v prípade mladých ľudí, predstavuje veľkú výzvu pre jeho vládu.

Európska komisia (EK) predstavila iniciatívu na zvýšenie zamestnanosti mladých ľudí v EÚ, v rámci ktorej vyčlenila 6 miliárd eur na obdobie 2014 - 2020. Fico zdôraznil, že túto iniciatíva ešte musí odobriť Európsky parlament, a dodal, že nepozná všetky detaily, ale Slovensko so svojím podielom mladých ľudí bez práce určite bude súčasťou tohto programu.

Z krátkodobého hľadiska je podľa neho najúčelnejším prostriedkom na znižovanie počtu mladých ľudí bez práce čerpanie finančných prostriedkov z terajšieho programového obdobia EÚ za pomoci realokácie eurofondov. Aj preto požiadal predsedu komisie Josého Manuela Barrosa, aby komisia bola aj naďalej pružná pri realokácii eurofondov.

Fico v tejto súvislosti uviedol, že minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter ho ubezpečil, že program realokácie eurofondov na programy pre mladých ľudí na Slovensku je naozaj úspešný. A dodal, že plán na vytvorenie 13.000 nových pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov bude bez problémov naplnený. Ak by sa podarilo uvoľniť ďalšie peniaze z iných operačných programov, tak by sa tieto peniaze dali použiť na vytváranie nových pracovných miest.

"Európska komisia uvádza, že na Slovensku máme 85.000 nezamestnaných mladých ľudí. Ak by sme teraz dali dole 13.000 až 15.000 miest, potom zas ďalších 15.000, môžeme ísť z 85.000 na okolo 50.000 až 55.000 ľudí, čo by bol výrazný posun voči súčasnej situácii," konštatoval Fico.
 

Brusel 15. marca (TASR) - Otázka programu finančnej pomoci pre Cyprus nebola témou nočného summitu eurozóny v Bruseli, uviedol predseda vlády SR Robert Fico. Slovensko má podľa neho voči tejto ostrovnej krajine špecifické požiadavky.

"O Cypre sme nehovorili, nebola to téma summitu, ale Slovensko naďalej požaduje, aby Cyprus aktívnejšie spolupracoval pri výmene informácií s ostatnými štátmi Európskej únie," uviedol Fico po skončení summitu sedemnásťčlennej skupiny.

V prípade Slovenska ide o preskúmanie pozadia cyperských firiem, ktoré pôsobia na Slovensku, pričom mnohé z nich sa v minulosti zúčastňovali na privatizácii a tendroch v hospodárskej oblasti.

"My chceme vedieť, kto sú ich skutoční vlastníci, nie iba konatelia či riaditelia," spresnil Fico. Dodal, že na Slovensku funguje veľa cyperských firiem, o ktorých "nič nevieme."
Za takýmito firmami podľa neho môžu stáť známe slovenské osobnosti, možno aj z oblasti politiky, ktoré sa ukryli na Cypre, nakoľko tam funguje obchodné tajomstvo.

Premiér pripomenul, že komunikácia s Cyprom sa v tejto oblasti zlepšila, pretože kým v minulosti prísun požadovaných informácií z Cypru trval "niekoľko sto dní," koncom roka 2012 prišla odpoveď na jednu žiadosť už za 15 dní.

"Očakávam od Cypru, že tieto informácie bude poskytovať. Bude to jedna z významných podmienok nášho prípadného súhlasu na finančnú pomoc tejto krajine," upozornil Fico.

Premiér však odmietol komentovať, či Slovensko použije právo veta pri hľadaní konsenzu pre finančnú pomoc Cypru. O tom je podľa neho predčasné hovoriť a treba si počkať na výsledok mimoriadneho zasadnutia ministrov financií eurozóny, ktoré sa uskutoční dnes poobede v Bruseli.

Slovenský premiér však priznal, že Slovensko vo svojich požiadavkách voči Cypru nie je osamotené a dodal, že stále máme podporu viacerých štátov eurozóny. V tomto kontexte upozornil na Nemecko, ktoré má veľké výhrady voči finančnej pomoci Cypru. Dôvodom je pranie špinavých peňazí a podozrivé prepojenia na podnikateľov s pochybnou povesťou z Ruska, ktorí podnikajú na Cypre.