STANOVISKO K TVRDENIAM V ČLÁNKU DENNÍKA SME „Euroval podržia natrvalo aj slovenské eurá“

O postoji vlády k riešeniu dlhovej krízy v eurozóne rozpráva predsedníčka vlády SR Iveta Radičová pri každej príležitosti. Na rokovaniach, na zahraničných cestách, na summitoch, v parlamente, na tlačových besedách, v rozhovoroch. Znie: „Prísnejší Pakt stability a rastu a riadený bankrot s účasťou súkromného sektora, teda najmä finančných inštitúcií.“

          Takisto to bolo na poslednom summite EÚ. Premiérka hovorila s novinármi počas letu do Bruselu, na tlačovej besede v noci zo štvrtka na piatok, na záverečnej tlačovej besede, aj počas letu nazad do Bratislavy. Výsledok? V denníku SME sme sa dočítali, že Iveta Radičová zmenila postoj k eurovalu. Pre istotu opakovane, aby čitateľ zreteľne dostal odkaz, že predsedníčka vlády „opäť raz“ na niečo zmenila názor. Je to lož.


Čo sa dohodlo v Bruseli

          Zopakujme si to. Keď vláda v auguste odporučila parlamentu schváliť účasť v Európskom finančnom stabilizačnom nástroji, povedala podmienky, za ktorých bude súhlasiť s prípadnou aktiváciou trojročného eurovalu. Rozhodujúca znela: „Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel jeho implementácie a vymáhateľnosti, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.“

          Medzičasom rokovania pokročili. Minulotýždňový summit v Bruseli schválil závery pracovnej skupiny vedenej predsedom Európskej rady Hermanom van Rompuyom, ktoré povedú k sprísneniu rozpočtových pravidiel. Iste, viacerí, vrátane Slovenska, si želali ešte tvrdšie sankcie. Ale na dohodu potrebujeme 27 štátov a kompromis je možné považovať za krok vpred.

          Lídri EÚ sa zároveň dohodli na vytvorení „trvalého krízového mechanizmu“. Vrátane možnosti, že v súvislosti s jeho vznikom bude potrebná malá zmena Lisabonskej zmluvy. Priamo v záveroch summitu sa píše, že súčasťou nového mechanizmu bude „úloha súkromného sektora, úloha MMF a striktné podmienky, na základe ktorých by mali takéto programy fungovať“.

          Zopakujme si to opäť. Slovensko žiadalo prísnejší pakt a riadený bankrot s účasťou súkromného sektora. Závery summitu tieto požiadavky priamo rešpektujú. Premiérka Iveta Radičová pred rokovaním upozorňovala na jedno riziko. A síce, že EÚ sa pustí do zmeny základnej zmluvy bez toho, aby bolo známe vecné riešenie. Aj tento náš postoj premiérka do záverov Európskej rady presadila. Lídri EÚ sa dohodli, že si počkajú na koncept krízového mechanizmu a až potom v decembri navrhnú prípadnú malú zmenu Lisabonskej zmluvy.



Euroval a euroval

          Je v poriadku, keď novinári v snahe priblížiť tému prekladajú závery summitov do jednoduchšej reči, než je jazyk vysokej európskej politiky. Európsky finančný a stabilizačný nástroj nazývajme "dočasný euroval", trvalý krízový mechanizmus môžeme pokojne volať "trvalý euroval". Podmienka je, že sami novinári rozumejú rozdielom a obsahu zjednodušenia, aby ho mohli čitateľom vysvetľovať a nie ich miasť.

          Čo je "dočasný euroval"? V princípe je to spoločnosť, za ktorej prípadné záväzky sa cez medzivládne zmluvy zaručili členské štáty eurozóny. Povedzme si úprimne, nie stopercentne takto vyriešili takzvanú no bail-out klauzulu, ktorú obsahuje základná zmluva EÚ.

          Čo má byť "trvalý euroval"? Mechanizmus znižovania rizík dlhovej krízy, ktorý má byť zakotvený priamo v legislatíve EÚ. Zo záverov summitu jednoznačne vyplýva, že prípadná malá zmena Lisabonskej zmluvy sa nebude týkať "no bail-out" klauzuly. A zopakujme si to ešte raz. Slovensko mechanizmus podporí, keď bude obsahovať riadený bankrot štátu, vďaka ktorému budú náklady niesť aj veritelia, nielen daňovníci.

          Takže: čo sa zmenilo po summite EÚ v Bruseli na postoji predsedníčky vlády SR? Vôbec nič.