Stanovisko Komory mimovládnych neziskových organizácií k účasti v Rade solidarity a rozvoja

V súvislosti s mediálnymi informáciami a prebiehajúcou diskusiou o účasti zástupcu mimovládnych neziskových organizácii (MNO) na rokovaniach Rady solidarity a rozvoja považujeme za potrebné zdôrazniť niektoré okolnosti.

Po prvé, účasť zástupcu MNO na rokovaniach Rady solidarity a rozvoja je výsledkom komunikácie smerom k novej exekutíve. Po voľbách v marci 2012 nebolo jasné, ako bude pokračovať Iniciatíva za otvorené vládnutie a napĺňanie Koncepcie rozvoja občianskej spoločnosti, teda aký bude osud stratégií otvárajúcich priestor pre občiansku participáciu. Nevedelo sa tiež, aký bude inštitucionálny rámec na komunikáciu s vládou, aká budúcnosť čaká post splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, aké zmeny možno očakávať v legislatíve, v agende podpory tretieho sektora z verejných zdrojov i v celom rade ďalších dôležitých tém. Radu solidarity a rozvoja zriadenú vládou SR považujeme za jednu z dôležitých  konzultačných platforiem, kde je možné diskutovať aj o týchto otázkach. Zástupcovia MNO a tretieho sektora neboli spočiatku prizvaní na jej rokovania, a hoci sa nepovažujú za sociálnych partnerov vlády, prejavili záujem o účasť; situácia sa napokon zmenila a v súčasnosti sú na tieto stretnutia pozývaní.

Po druhé, okrem komunikácie s predstaviteľmi vlády môže byť takéto fórum užitočné aj ako priestor pre komunikáciu so sociálnymi partnermi vlády, pre informovanie týchto aktérov o zmysle a význame tretieho sektora, o činnosti, prínose i problémoch jednotlivých MNO i tretieho sektora ako celku k rozvoju spoločnosti.

Po tretie, delegovaný zástupca platforiem a organizácií združených v Komore neziskových organizácií bude na týchto stretnutiach presadzovať priority, na ktorých sa tieto MNO zhodujú. Ide o vývoj v štyroch kľúčových oblastiach: v legislatíve (nové zákony, resp. novelizácia zákonov relevantných pre pôsobenie MNO), vo financovaní MNO (podpora MNO z verejných zdrojov, otázky daňovej asignácie, dotačné mechanizmy, zavádzanie nových finančných mechanizmov, programovanie EÚ fondov a ďalšie), v agende týkajúcej sa podpory slobodného priestoru (zákon o slobodnom prístupe k informáciám, otvorené dáta a dataportál, E-petície a ďalšie petičné akcie, participácia občanov pri tvorbe verejných politík, problémy korupcia a i.) a napokon v rezortnej i nadrezortnej oblasti (podpora vo vyjednávaní, podpora infraštruktúry a sieťovania MNO i výskumu tretieho sektora, podpora dobrovoľníctva a i.).

Po štvrté, účasť MNO na Rade solidarity a rozvoja chápeme ako komunikáciu s predstaviteľmi exekutívy a s jej sociálnymi partnermi. Nie je to, samozrejme, jediný rozmer pôsobenia MNO, ktoré sa vždy, za akejkoľvek vlády, venovali aj kontrole výkonu moci, kritickej reflexii vládnych postupov z pohľadu občianskej spoločnosti i tvorbe alternatívnych politík umožňujúcich kvalifikovanejšiu verejnú rozpravu a poskytujúcich občanov informovanejší výber pri ich vlastných rozhodnutiach.

V Bratislave 12. 6. 2012