Stanovisko vlády SR k návrhu skupiny poslancov NR SR na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády SR Ivete Radičovej

Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 13. septembra 2011 prerokovala návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí podľa čl. 88 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podali návrh na vyslovenie nedôvery predsedníčke vlády Slovenskej republiky Ivete Radičovej a podľa § čl. 83 Ústavy Slovenskej republiky a ods. 17 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov požiadali o zvolanie schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
 
Vláda Slovenskej republiky uznesením z 13. septembra 2011 č.
 
v y s l o v u j e   n e s ú h l a s
 
s uvedeným návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z dôvodov, že argumenty uvedené v návrhu zavádzajúco pomenúvajú stav slovenského hospodárstva a nezohľadňujú základné potreby Slovenskej republiky v súčasnosti – politickú stabilitu v záujme konsolidácie verejných financií, naštartovania rastu hospodárstva, a tým aj životnej úrovne občanov Slovenskej republiky.
 
Návrh skupiny poslancov zavádzajúco pomenúva stav slovenského hospodárstva, keďže väčšina z ťažkostí týkajúcich sa vývoja slovenskej ekonomiky spomenutých v návrhu sú buď spôsobené neľahkou hospodárskou situáciou v Európe alebo priamou nezodpovednou hospodárskou politikou predchádzajúcej vlády. Blížiace sa spomalenie hospodárskeho rastu je spôsobené nervozitou na finančných trhoch, jej prelievaním do reálnej ekonomiky a z toho plynúceho možného spomaľovania rastu ekonomík našich najväčších obchodných partnerov. Vláda SR môže len ťažko ovplyvniť rast v Nemecku alebo iných krajinách. Podobne je to s infláciou, ktorá v tomto roku rastie najmä kvôli zvyšovaniu svetových cien komodít, a to najmä potravín a ropy. Vládne opatrenia, vrátane tzv. „Ficovej dane“ (zvýšenie DPH) infláciu zvyšujú len do 1 percentuálneho bodu. Ostatné spomínané faktory ako zlý sociálno-ekonomický vývoj, pokles konkurencieschopnosti, či nelepšiaci sa trh práce majú svoje príčiny už v minulom volebnom období, keď na ich riešenie neboli podniknuté žiadne podstatné kroky a súčasný negatívny vývoj vo svete ich len zvýrazňuje.
 
            Spotrebiteľské ceny na Slovensku v tomto roku rastú o 3,6% (metodika CPI, priemer prvých 8 mesiacov) oproti nižšiemu rastu v minulom roku (1%). Tohtoročný rast cien prichádza po dvoch rokoch nižšej inflácie, ktorá však bola  spôsobená hospodárskou krízou, keď ceny vrátane komodít automaticky klesali kvôli rastu nezamestnanosti, znižovaniu disponibilných príjmov domácností a tým súvisiacim prepadom dopytu. Predpokladaný tohtoročný rast cien o 4,0% nie je z hľadiska strednodobého vývoja ekonomiky výnimočný, napríklad nedávno v roku 2008 počas predchádzajúcej vlády rástli ceny ešte vyšším tempom – o 4,8%. Za rastom cien v tomto roku sú tri základné faktory: potraviny, ropa a opatrenia vlády na ozdravenie verejných financií. Hlavný vplyv má svetový rast cien komodít (potraviny a ropa). Ceny potravín rastú kvôli zlej úrode a reštrikciám v obchodnej politike niektorých krajín a prudký rast cien ropy začiatkom tohto roka súvisí s politickými nepokojmi v arabských krajinách severnej Afriky. Vyššie ceny ropy majú priamy vplyv na pohonné hmoty a regulované ceny energií (plyn a teplo), ktoré sa rýchlo prejavia v cenách dopravy a postupne v menšej miere cez sekundárne efekty rastu nákladov takmer vo všetkých tovaroch a službách. Opatrenia vlády, ktoré vplývajú na infláciu (napr. zvýšenie DPH), boli žiaľ nevyhnutné kvôli náprave verejných financií, ktoré predchádzajúca vláda zanechala v rozvrátenom stave.
 
            Slovensko je malá a otvorená ekonomika, ktorá je výrazne závislá od vývoja vonkajšieho prostredia. V roku 2010 tvoril export 81% hrubého domáceho produktu (HDP). Preto tak ako pokles HDP v roku 2009, aj súčasné spomalenie hospodárskeho rastu je spôsobené predovšetkým spomalením hospodárskeho rastu v Európe. Hlavnou príčinou spomalenia sú turbulencie na finančných trhoch v dôsledku dlhovej krízy v krajinách eurozóny. Ekonomika eurozóny v druhom štvrťroku vzrástla medzikvartálne len o 0,2% (medziročne o 1,6%). Minulotýždňová prognóza ECB hovorí o spomalení rastu našich obchodných partnerov v roku 2011 presne podľa augustového rýchleho odhadu MF SR. Ministerstvo financií SR predpokladá pre rok 2012 a 2013 pesimistickejšie vonkajšie prostredie ako ECB. SR však bola možno prvou krajinou v EÚ, ktorá promptne zareagovala na negatívne zmeny v Európe novou prognózou. Aj napriek tomu je však Slovensko stále medzi krajinami s najvyšším hospodárskym rastom v eurozóne s medzikvartálnym rastom v druhom štvrťroku na úrovni 0,9% (tretie miesto v EÚ po Estónsku a Rakúsku), pričom mnohé ekonomiky zaznamenali nulový ekonomický rast. HDP aj priemyselná výroba na Slovensku už v súčasnosti dosiahli úroveň spred hospodárskej krízy v roku 2009. V tomto roku preto očakávame, že rast slovenského hospodárstva bude dvojnásobný oproti rastu v eurozóne.
 
            Trh práce od roku 2011 začína pociťovať vplyv oživenia ekonomiky. Domáca zamestnanosť od začiatku roka stúpla o 26,4 tisíc osôb (metodika ESA95). To všetko v čase, keď v dôsledku nezodpovednej politiky minulej vlády (a teda potreby konsolidácie verejných financií) bolo prepustených začiatkom roka 5 054 osôb v rámci verejnej správy. Ekonomika tak napriek prepúšťaniu vo verejnej správe dokázala generovať nové pracovné miesta. Úrady práce síce od začiatku roka 2011 evidovali zvýšený počet uchádzačov o pracovné miesta, ktorí boli schopní hneď nastúpiť do práce (od januára 2011 do júla 2011 sa tento počet zvýšil o 13,2 tisíc), Štatistický úrad SR však prostredníctvom výberového zisťovania pracovných síl v domácnostiach zaznamenal v prvom polroku 2011 výrazné zníženie počtu nezamestnaných o 21,4 tisíc osôb.
 
Pokles reálnej mzdy je predovšetkým z dôvodu znižovania miezd vo verejnej správe, mzdy v súkromnej sfére v prvom polroku reálne rástli. Kým v druhom štvrťroku 2011 priemerná mzda medziročne vzrástla o 3% (a reálna mzda skutočne klesla o 0,9%), tak priemerný peňažný príjem na obyvateľa medziročne stúpol až o 9%, čo aj po zohľadnení miery inflácie znamená rast reálneho príjmu o 4,9%.
 
            Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti prepadlo na posledné miesto v rámci V4. Štatistické dáta použité v tomto rebríčku boli za roky 2009 a 2010, ako napríklad deficit verejných financií. Preto tento prepad dobre sumarizuje politiku bývalej vlády, a nie tej súčasnej. Naopak, zmena ratingového výhľadu SR z neutrálneho na pozitívny je vysvedčením pre túto vládu, nakoľko už reaguje na prijaté opatrenia novej vlády a hodnoverné prísľuby do budúcnosti.
 
            Súčasná vláda nastúpila s jasným základným cieľom – ozdraviť verejné financie. Nutnosť ozdraviť verejné financie je potrebné vnímať v kontexte východiskovej rozpočtovej pozície v roku 2010, keď deficit verejnej správy dosiahol 7,9% HDP. Vysoký deficit verejných financií bol sčasti ovplyvnený ekonomickou krízou, ale aj nezodpovednou rozpočtovou politikou vlády a viedol k prudkému rastu dlhu verejnej správy na úroveň 41,0% HDP na konci roku 2010. Pri medzinárodnom porovnaní deficit v SR dosiahol v roku 2010 piatu najvyššiu hodnotu v eurozóne, pričom vyššie hodnoty dosiahli iba krajiny, ktoré už stratili dôveru finančných trhov (tzv. PIGS – Írsko, Grécko, Španielsko, Portugalsko). Inými slovami, ak by pokračovala hospodárska politika v intenciách politiky predchádzajúcej vlády, Slovensko by bolo možno na rade ako ďalší kandidát, voči ktorému by finančné trhy stratili dôveru a hrozil by tak krajine bankrot.
 

Deficit verejných financií v roku 2010
	(% HDP)
Estónsko	0,1
Luxembursko	-1,7
Fínsko	-2,5
Nemecko	-3,3
Malta	-3,6
Belgicko	-4,1
Taliansko	-4,6
Rakúsko	-4,6
Cyprus	-5,3
Holandsko	-5,4
Slovinsko	-5,6
Francúzsko	-7,0
Slovensko	-7,9
Portugalsko	-9,1
Španielsko	-9,2
Grécko	-10,5
Írsko	-32,4
	Zdroj: Eurostat

 
            Takýto vývoj viedol k nevyhnutnosti stanovenia ambicióznych cieľov z pohľadu ozdravovania verejných financií, pričom hlavným cieľom vlády v nasledujúcich rokoch je znížiť deficit verejných financií na úroveň 2,9% HDP do roku 2013, a splniť tým naše medzinárodné záväzky (odporúčania Rady EÚ v rámci procedúry nadmerného deficitu).
 

Deficit verejných financií na Slovensku v roku 2010 a cieľ na nasledujúce roky (% HDP)
	2010	2011	2012	2013	2014
Saldo VS	-7,9	-4,9	-3,8	-2,9	-2,8
				Zdroj: MFSR

 
            Znižovanie deficitu je v strednodobom horizonte sústredené najmä do roku 2011, keď sa realizujú úsporné opatrenia v obrovskej celkovej sume 1,8 mld. eur, čo je 2,5 % HDP. Vzhľadom k tomu, že Slovensko má jedno z najnižších daňových zaťažení v EÚ, čo znamená že aj miera prerozdelenia je nízka, bolo potrebné, pri zachovaní kvality verejných služieb, pristúpiť k opatreniam na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu. Väčšia časť opatrení je však zameraná na výdavky. Vláda zoštíhlila štátnu správu znížením výdavkov na chod štátu o 10 % (13 % v reálnom vyjadrení), vrátane zníženia platov členov vlády, poslancov a ostatných ústavných činiteľov. Dôležitým rozhodnutím pre ozdravenie verejných financií z dlhodobého hľadiska bol ústup od masívneho zadlžovania cez predražené, podvodné a protiústavné diaľničné PPP projekty. Vláda SR vo väčšej miere využije na financovanie dopravnej infraštruktúry oveľa lacnejšie pôžičky štátu a zdroje z fondov EÚ, PPP budú len doplnkovým zdrojom financovania. Na strane príjmov išlo o dočasné zvýšenie základnej sadzby DPH (tzv. Ficova daň) a zvýšenie spotrebnej dane z tabaku.
 
            Ozdravenie verejných financií sa premietne aj do vývoja hrubého dlhu verejnej správy, ktorý by sa mal v rokoch 2012 a 2013 stabilizovať na úrovni pod 45% HDP a následne mierne poklesnúť.
 

Vývoj hrubého dlhu verejnej správy na Slovensku (maastrichtský dlh, stav k 31.12.)
	2006	2007	2008	2009	2010	2011F	2012F	2013F	2014F	zmena 2010-2006	zmena 2014-2010
- v mil. eur	16 799	18 198	18 624	22 331	26 998	30 412	33 441	35 701	38 196	10 199	11 198
- v % HDP	30,5	29,6	27,8	35,4	41,0	43,6	44,8	44,8	44,7	10,5	3,8
								Zdroj: Eurostat, MFSR

 
            Ak by sme chceli porovnať vývoj dlhu v čase, je korektné namiesto porovnania absolútnej výšky dlhu porovnať vývoj výšky dlhu k veľkosti ekonomiky vyjadrenej HDP. Takýto ukazovateľ v lepšej miere vystihuje veľkosť dlhu a nie je ovplyvnený infláciou. Bez zmeny politiky by Slovensko za chvíľu prekročilo 60-percentný limit dlhu na HDP.
 
            Vláda Slovenskej republiky sa však od svojho nástupu v júli 2010 nesústredila len na ozdravovanie verejných financií. Predložila aj množstvo opatrení, ktorých cieľom je prispieť k hospodárskemu rastu, tvorbe pracovných miest a vyššej kvalite života v SR.
 
            Vláda SR a predsedníčka vlády SR považujú boj s korupciou za jednu z kľúčových priorít tohto volebného obdobia. Od svojho nástupu podnikli kroky na objasnenie a nápravu netransparentných a nehospodárnych verejných obstarávaní či poskytovaní dotácií predchádzajúcou vládou. Len na Úrade vlády SR boli v tejto súvislosti v minulom roku podané 4 trestné oznámenia a rušené či znižované ceny zmlúv za viac ako 3,2 milióna eur. Rovnako razantne postupovali aj ostatné rezorty s cieľom zastaviť plytvanie s verejnými financiami. Vláda SR zároveň zaviedla systémové pravidlá pre vyššiu transparentnosť a hospodárne nakladanie s verejným majetkom a s verejnými prostriedkami. Zmluvy organizácií verejnej správy a obcí, ako aj zmluvy týkajúce sa verejných prostriedkov, sú účinné až dňom nasledujúcim po dni ich zverejnenia. Verejné obstarávanie vo verejnej správe sa od 1.1.2011 realizuje prevažne elektronickými aukciami. Zároveň pripravujeme novú právnu úpravu verejného obstarávania, ktorá je založená na nasledujúcich princípoch:

• Zníženie rozsahu výnimiek zo zákona iba na tie situácie, keď sa dá ich uplatnenie ekonomicky racionálne zdôvodniť.
• Zvýšenie transparentnosti obstarávacích procesov prostredníctvom maximálneho zverejňovania vo vestníku verejného obstarávania.
• Povinná predbežná analýza podoby obstarávacej dokumentácie s ohľadom na dosiahnutie dostatočnej miery konkurencie medzi uchádzačmi.
• Znižovanie administratívnej záťaže uchádzačov a obmedzenie možnosti ich vyraďovania zo súťaží z formálnych dôvodov.
• Povinné zdôvodňovanie ekonomickej opodstatnenosti požiadaviek špecifikovaných v zadávacej dokumentácii.
• Zvýšenie efektívnosti kontrolných mechanizmov.

 
            Vláda SR zároveň podporuje návrh predsedníčky vlády na potrebu zmeny pravidiel pri prenájmoch na základe námetov mimovládnych organizácií. Keďže doteraz neexistovali jasné pravidlá, ktoré by jednoznačne vyvracali pochybnosti pri prenájmoch, je dôležité zaoberať sa aj otázkou lepších pravidiel, ktoré budú zavádzať aj súťažné a transparentné metódy pri nájme a predaji majetku štátu a obcí.  V súčasnosti sa prikláňame k riešeniu upraviť túto problematiku v rámci právnej úpravy súvisiacej so správou majetku štátu a majetkom obcí.
 
            Tieto systémové kroky na posilnenie verejnej kontroly sú dopĺňané nekompromisným postojom k odhaľovaniu korupcie a postihovaniu individuálnych zlyhaní. Táto vláda nezametá korupčné podozrenia pod koberec, ale vyšetruje ich, bez ohľadu na to, koho sa týkajú. V tom je principiálny rozdiel medzi predchádzajúcou a súčasnou vládou. Jednotlivé ministerstvá a Úrad vlády SR intenzívne spolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní za účelom rýchleho objasnenia trestných činov, ako sa potvrdilo aj v nedávnych prípadoch podozrení z korupcie pri prideľovaní dotácií, licencií či verejnom obstarávaní na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstve financií SR, Úrade vlády SR, Ministerstve vnútra SR, Ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja či Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Korupčné podozrenia sú teda vyšetrované nielen vďaka nasadeniu vyšetrovateľov Policajného zboru, ale aj vďaka podnetom a trestným oznámeniam, ktoré podávajú samotné ministerstvá a úrady.
 
            Reforma Zákonníka práce, ktorý je účinný od 1. septembra 2011, podporila tvorbu pracovných miest, ktoré krajina potrebuje, najmä pre niektoré znevýhodnené skupiny. Zvýšila sa flexibilita pravidiel regulujúcich zamestnávanie zamestnancov s trvalým pracovným pomerom vrátane súvisiacich nákladov. Zavedením flexibilného konta pracovného času a uvoľnením pravidiel pre úpravu pracovného času sa zvýšila flexibilita pri prispôsobovaní sa ekonomickým podmienkam, ako aj potrebám jednotlivých pracujúcich. Rozšíril sa tiež priestor pre vznikanie dohôd medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov.
 
            V rámci reformy dôchodkového systému vláda podniká kroky na zvýšenie udržateľnosti dôchodkového systému napriek demografickým zmenám, ktoré Slovensko čakajú.V druhom pilieri sa dobrovoľná účasť novovstupujúcich na trh práce zmenila na povinnú s možnosťou vystúpenia v rámci limitovaného časového obdobia. Zároveň sa zmenili pravidlá tak, aby klienti mohli benefitovať z vyšších výnosov. Vláda zároveň pripravila aj prvé kroky na zvyšovanie spravodlivosti v dôchodkoch v I. pilieri. V rámci zmien v tzv. vianočnom príspevku pre dôchodcov sa posilnila solidárnosť príspevku a zmenšili sa rozdiely medzi najnižšími a najvyššími dôchodkami zameraním príspevku na tých s najnižším príjmom.
 
            V oblasti podpory pracujúcich rodičov a rodín s deťmi vláda SR podporila zamestnávanie rodičov v období výchovy maloletých detí umožnením poberania rodičovského príspevku počas vykonávania zárobkovej činnosti a úpravou príspevku na starostlivosť o dieťa od začiatku roka 2011. Zmenou zákona sa odstránili legislatívne prekážky, ktoré bránili rodičom pracovať počas poberania rodičovského príspevku a výber starostlivosti o dieťa sa ponechal na rodičovi. Zvýšila sa tak motivácia rodičov pracovať aj za mzdu, ktorá nie je výrazne vyššia než príspevok, na ktorý tým v minulosti strácali nárok. Dĺžka trvania materskej dovolenky sa predĺžila o 6 týždňov na 34 týždňov a zároveň sa zvýšila jej výška o 9%. Zlepšilo sa postavenie zamestnancov pri návrate po materskej a rodičovskej dovolenke. Od 1. januára 2011 sa taktiež zjednotila výška rodičovského príspevku pre všetkých poberateľov.
 
            Vláda SR od apríla 2011 posilnila sociálnu ochranu najrizikovejších skupín v zdravotníctve zavedením obmedzenia na maximálnu výšku doplatkov za lieky pre vybrané skupiny poistencov, dôchodcov a fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Zdravotná poisťovňa kompenzuje týmto pacientom do 90 dní od skončenia štvrťroka sumu, o ktorú doplatky za ich lieky prekročili limit doplatkov. Do limitu sa započítava najlacnejšia generická alternatíva. Pre dôchodcov predstavuje limit 45 eur a pre ťažko zdravotne postihnutých 30 eur štvrťročne. Zabráni sa tým vysokým doplatkom na zdravotnú starostlivosť u týchto sociálne slabších skupín.
 
            Vláda SR zároveň v októbri 2010 spustila protipovodňový Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí a krajiny. Povodne na Slovensku za ostatné roky spôsobili škody za viac ako 700 miliónov eur a aj tento rok postihli viaceré lokality. Vládny protipovodňový Program revitalizácie krajiny je doplnkom k existujúcim programom a vytvára podmienky pre spoločensky užitočné a ekonomicky efektívne fungovanie komplexného a integrovaného systému opatrení pre zabezpečenie prevencie pred povodňami. Do budovania vodozádržných prvkov, revitalizácie lesných ciest a ďalších opatrení obnovy krajiny sa už zapojilo viac ako 1 700 pracovníkov, pričom 2. fáza programu vytvára priestor na vytvorenie ďalších 4 200 miest. Aj v týchto neľahkých časoch, keď sú zdroje štátneho rozpočtu veľmi obmedzené, sa vláde podarilo nájsť potrebné financie na naštartovanie tejto pomoci regiónom s cieľom zamedziť škodám spôsobeným povodňami.
 
            V týchto mesiacoch je potrebné ešte dotiahnuť do úspešného konca aj rozbehnuté kroky potrebné na stabilizovanie verejných financií a oživenie slovenskej ekonomiky.
 
            Vláda SR v rámci zavedenia zodpovedných pravidiel rozpočtovania pripravila v spolupráci so všetkými poslaneckými klubmi v Národnej rade Slovenskej republiky návrh nového zákona o rozpočtovej zodpovednosti, aby rozpočtová politika bola zodpovedná voči budúcim generáciám. Nový zákon bude obsahovať šesť základných stavebných kameňov: (1) väčší dôraz na čisté bohatstvo štátu s cieľom posilniť transparentnosť verejných financií, (2) horný limit na hrubý dlh verejnej správy stanovený pod úrovňou 60 % HDP, (3) agregátne výdavkové limity, (4) prísnejšie pravidlá pre samosprávy, (5) pravidlá pre zverejňovanie údajov a (6) nezávislú radu pre rozpočtovú zodpovednosť.
 
            Reforma daňovo-odvodového systému predložená do Národnej rady Slovenskej republiky zvýši jeho efektívnosť a zníži administratívne zaťaženie daňovníkov. Bude zavedený jednotný vymeriavací základ pre poistné na sociálne a na zdravotné poistenie ako nevyhnutný predpoklad pre zjednotenie výberu daní, cla a odvodov v jednej spoločnej inštitúcii, ktorý bude totožný s daňovým základom. Bude zavedený jednotný formulár pre priznanie dane z príjmov fyzickej osoby, poistného na sociálne a na zdravotné poistenie. Oproti súčasnému stavu tak občan či zamestnávateľ bude komunikovať s jednou inštitúciou namiesto šiestich, oznamovať zmeny len raz a nie 3-krát a namiesto 100 platieb ročne robiť len 13.
 
            V rámci pokračovania úprav dôchodkového systému je cieľom vlády nasmerovať Slovensko zo skupiny vysokorizikových krajín, kde sa momentálne nachádza podľa posledného hodnotenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií zo strany Európskej komisie, do skupiny krajín s nízkym rizikom dlhodobej udržateľnosti. V rámci prvého dôchodkového piliera sa posilní solidárnosť a bude zavedený automatický stabilizačný mechanizmus, ktorý bude zohľadňovať aktuálny demografický vývoj. Aj o týchto zmenách v súčasnosti rokuje Národná rada Slovenskej republiky.
 
            V neposlednom rade si vláda SR dala za cieľ zlepšiť podnikateľské prostredie tak, aby sa Slovensko do roku 2020 umiestnilo v prvej pätnástke rebríčka Svetovej banky Doing Business. V najbližších mesiacoch implementuje opatrenia zamerané na znižovanie bariér v podnikaní, stabilizáciu právneho prostredia a rozšírenie služieb e-Governmentu. Základné imanie na založenie podniku bude pre vybrané typy právnických osôb znížené a registračné lehoty pre malé podniky budú skrátené. Dobudovanie a sfunkčnenie siete jednotných kontaktných miest zlepší komunikáciu fyzických aj právnických osôb so štátom. Zníženie administratívnej záťaže tak prispeje k tvorbe pracovných miest.
 
            Reálny prehľad stavu slovenskej ekonomiky, ako aj prehľad najdôležitejších opatrení vlády Slovenskej republiky zameraných na posilnenie hospodárskeho rastu, tvorbu pracovných miest a tým aj rastu životnej úrovne, jednoznačne potvrdzuje, že dôvody obsiahnuté v návrhu skupiny poslancov sa nezakladajú na realite a zneužívajú neistú hospodársku situáciu v celej Európe na šírenie politickej nestability. A preto Vláda SR nesúhlasí s vyslovením nedôvery predsedníčke vlády Ivete Radičovej.