Summit Európskej únie v Bruseli

"Na summite som videl na vlastné oči obrovský záujem krajín eurozóny zabojovať za euro za každú cenu. Ani jeden štát, ktorý má spoločnú menu, nepreukázal záujem odbočiť a dať prednosť svojim národným záujmom pred záujmami eurozóny," povedal predseda vlády SR Robert Fico po skončení dvojdňového summitu Európskej únie v Bruseli. Predstavitelia členských krajín diskutovali predovšetkým o nevyhnutnosti plniť si svoje „domáce úlohy“ pri ozdravovaní verejných financií. "Krajiny musia ozdravovať verejné financie, aby sme potom mohli spoločne zvládnuť boj proti dlhovej kríze, prípadne pomoc niektorým krajinám, ktoré pomoc nevyhnutne potrebujú, aby neskolabovala celá Európska únia a eurozóna. Som veľmi rád, že Slovensko si túto úlohu plní,“ skonštatoval premiér. Pripomenul, že ozdravovanie verejných financií musí byť spojené s podporou hospodárskeho rastu. „Hospodársky rast je minimálne tak dôležitý ako konsolidácia,“ zdôraznil Robert Fico, ktorý zhodu na prorastovom balíčku vo výške 120 miliárd eur považuje za najpodstatnejší záver summitu.

Predseda vlády informoval, že na summite požiadal o navýšenie sumy na odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. V rozpočte EÚ na roky 2014 až 2020 je na odstavenie vyčlenená suma 115 miliónov eur, celkové náklady sú však vyššie ako 400 miliónov eur. „Na viacerých fórach počas tohto summitu som žiadal o navýšenie sumy minimálne na 300 miliónov eur. Pokiaľ navýšenie nepríde, Slovenská republika nebude odstavovať tieto dva bloky v požadovanom tempe, pretože nepôjdeme na úkor školstva alebo zdravotníctva,“ upozornil Robert Fico.

Od 1. júla 2012 predsedníctvo v Európskej únii prebral Cyprus. Zhodou okolností táto krajina koncom júna požiadala o finančnú pomoc z európskych záchranných mechanizmov. Ministri financií eurozóny predbežne schválili Cypru približne 10 miliárd eur. Podľa slov predsedu vlády Roberta Fica bude Slovensko od Cypru požadovať zverejnenie zoznamu vlastníkov schránkových firiem. „Ak Cyprus žiada peniaze od krajín eurozóny, tak my máme morálne právo požiadať Cyprus, aby zverejnil mená všetkých občanov Slovenskej republiky, je ich podľa všetkého 1500 až 2000, ktorí sú skrytí za rôznymi cyperskými spoločnosťami v daňovom raji na Cypre. Tieto firmy sa zúčastňujú často verejných obstarávaní, rôznych súťaží privatizácií a nikto nevie, kto je ich skutočným vlastníkom. Považujeme to za otázku morálky. Ak niekto chce peniaze od eurozóny, my chceme informácie o tom, kto je skrytý za cyperskými firmami,“ skonštatoval premiér.