Ako sa správať pri stretnutí s korupciou?

Každý občan má podľa Trestného zákona povinnosť oznamovať trestné činy korupcie. Ale najlepším „liekom“ je  PREVENCIA.

Prítomnosť svedka

Ak idem niečo vybavovať na úrad či do podobného prostredia, a na základe skúseností alebo z počutia mám obavu, že by som sa mohol stretnúť s korupciou, zoberiem si so sebou na vybavovanie napríklad nejakého známeho - väčšina ľudí totiž „stratí chuť“ na korupciu, ak je prítomný svedok.

To isté platí aj naopak, ak napríklad očakávam ako zamestnanec úradu stretnutie s ľuďmi náchylnými na korupciu, priberiem do rozhovoru s nimi kolegu, alebo si ho zavolám počas rozhovoru, ak mám dojem, že sa rozhovor vyvíja nepriaznivým smerom.
 

Čo však, ak mi niekto už ponúkne úplatok, alebo ho odo mňa začne žiadať?

Do úvahy prichádzajú tieto situácie:
  • ešte v zárodku, kedy nie je úplne zrejmé, o čo „korupčníkovi“ ide, rázne preruším rozhovor a odídem;
  • pokojne si ho vypočujem, v žiadnom prípade mu nič nesľúbim, dohodnem si s ním ďalšie stretnutie a následne skontaktujem príslušné policajné orgány, ktoré ma pri ďalšom stretnutí vybavia potrebnou policajnou technikou i praktickými radami. Zo zásady nič nepodnikám na vlastnú päsť, hlavne sa nesnažím nikoho nahrávať, pretože takto získané dôkazy by mohli byť nezákonné a následne v trestnom konaní neprípustné;
  • pošlem „korupčníka“ preč bez toho, aby som mu niečo sľuboval a neurobím nič pre jeho odhalenie, pretože sa mi do toho nechce a myslím si, že by som mu aj tak nič nedokázal. Toto je nesprávny názor, pretože okrem toho, že ním chtiac-nechtiac podporujem postoj „nič ma nezaujíma, nech sa svet okolo mňa zrúti,“ dopúšťam sa tým zároveň trestného činu neoznámenia, prípadne neprekazenia korupcie.

Účinná ľútosť

V prípade, že ste boli požiadaní o úplatok, je dôležité poznať tiež ustanovenie Trestného zákona /§86 ods. 1 písm. f)/ o účinnej ľútosti, ktoré zaručuje beztrestnosť v prípade, ak občan sľúbil dať alebo dal úplatok, pretože bol o to požiadaný. Pre splnenie podmienok na uplatnenie tohto ustanovenia zákon vyžaduje, aby občan

  • poskytol úplatok, alebo tento prisľúbil dať len preto, že bol o to požiadaný a
  • informoval o celej udalosti sám, dobrovoľne a bez odkladu orgány činné v trestnom konaní alebo policajný zbor.

V minulosti prevládal u verejnosti silný pocit, že s problémom korupcie sa nemôžu obrátiť ani na políciu, ani na prokuratúru, ani na súdy, pretože „aj tam sú všetci skorumpovaní, iba čo si zle narobím.“ Zastávame názor, že skôr ide o dobre živený mýtus. Verme trochu našim policajtom, prokurátorom a sudcom. V 99% sú to slušní ľudia, ktorí tu nie sú preto, aby nám ubližovali, ale aby pomohli „skrotiť živly“, ktoré ohrozujú nás všetkých i samotné základy spoločnosti.
 

8975